Koloman I. patril k pozoruhodným osobnostiam z dynastie Arpádovcov. A ihneď na začiatku svojej vlády čelil mimoriadne náročnej situácii. Musel chrániť Uhorsko pred vonkajšou hrozbou – prvou križiackou výpravou.
Kto boli prví križiaci? Prečo išli práve cez Uhorsko a prečo nás napadli?
Veľa križiakov I. križiackej výpravy nasledovalo starodávnu pútnickú cestu, ktorá prechádzala pozdĺž rieky Dunaj až do Uhorska a potom na juh smer Balkán do Byzantskej ríše a jej hlavného mesta Konštantínopola. Tam očakávali, že prejdú cez Bospor na územie, ktoré ovládajú Turci v Malej Ázii. Po vyhlásení križiackej výpravy pápežom Urbanom II. sa na pochod na Jeruzalem pohli najprv menšie a zle organizované húfy križiakov zložené z nemajetných ľudí, fanatických žobravých mníchov a inej chátry z oblastí Francúzska, Nemecka, Belgicka a Čiech. Tieto skupiny označujeme aj ako ľudové križiacke výpravy.
Pridali sa k nim aj nižšia šľachta a chudobní rytieri, ktorí mali aspoň nejakú predstavu, ako vojenské ťaženie prebieha a čiastočne boli schopní zabezpečiť ako-také velenie. Napríklad, chudobný gróf Emerich z Leisingenu stál na čele Porýnčanov, kňaz Gottschalk viedol ich lotrinských kolegov a skromnú skupinu z Čiech viedol kňaz Volkmar.
Hoci išlo o chudobnú aristokraciu, aj napriek tomu bola západná šľachta mimoriadne pyšná a vnímala Uhorské územie ako perifériu – zapadákov, hraničné územie kde je všetok život zaostalý a priam barbarský oproti ich hradom a domovom. Navyše, prvé neorganizované križiacke oddiely nemali dobré velenie, nemali dostatok potravín na cestu a ani peniaze a prostriedky na to, aby si ich zabezpečili. Často ich brali a rabovali miestne obyvateľstvo. No najtemnejšími činmi týchto skupín sú násilné pogromy proti židovskému obyvateľstvu Európy.
Kráľ Koloman a križiaci
Ako prvé prešli Uhorskom oddiely Petra Bezzemka pod velením Gautiera Sans-Avoir, a to relatívne pokojne. Až tesne pred južnými hranicami sa dostali do konfliktu s miestnym obyvateľstvom. Následne krajinou prechádzali väčšie či menšie oddiely zle vyzbrojených neorganizovaných križiakov.
Prvý vážny problém nastal, keď sa po brutálnom masakre Židov v Prahe český kňaz Volkmar vydal na cestu na východ. Po vstupe do Uhorska jeho muži pokračovali v rabovaní a vraždení. Koloman poslal proti rabujúcim križiakom vojsko. Vojaci zabili časť českých križiakov, ale väčšinu sa im podarilo zajať. Čo sa stalo s Volkmarom nie je známe. Sasinek uvádza, že pri Nitre ledva unikol smrti.
Keď ďalšia križiacka armáda, tentokrát bavorsko-lotrinská horda, dosiahla uhorské hranice, kráľ Koloman ponúkol križiakom pomoc pod podmienkou, že nebudú plieniť krajinu. Aj oni boli vyhlásení vraždením Židov a obyvateľstva. Aj napriek tomu, rovno po prekročení hraníc začali Gottschalkovi muži útočiť na uhorských dedinčanov. V jednej dedine pútnici ubili na smrť mladého chlapca a napichli ho na kôl. Obliehali Mošoň a Stoličný Belehrad. Kolomanovi došla trpezlivosť a poslal proti nim vojsko, ktoré križiakov rozprášilo. Ich veliteľ Gottschalk ľahol v tomto boji.
Netrvalo dlho a pri hraniciach Uhorska sa zjavila ďalšia hrozba, chudobný gróf Emerich z Leisingenu. Emerich a jeho nasledovníci mali rovnako zlú povesť. Vyslúžili si ju tiež kvôli vraždeniu Židov počas cesty. Tentokrát im Koloman rovno zamietol vstup na uhorské územie.
V snahe pokračovať ďalej sa križiaci uchýlili k násiliu. Tiež obliehali hrad Mošoň, ktorému osobne velil Koloman počas obliehania. Úspešne sa mu podarilo odraziť obliehateľov. Po šiestich týždňoch pozičných bojov na Dunaji sa križiakom podarilo preniknúť na uhorské územie. Potom nastal zmätok v radoch Porýnčanov a Uhri to využili. Podnikli protiútok a väčšinu z nich zabili alebo zajali. Len niekoľkým šťastlivcom sa podarilo ujsť, medzi nimi bol aj samotný vodca Emerich z Leisingenu.
Uhorský kráľ Koloman a budúci kráľ Jeruzalema Balduin
Po udalostiach s „ľudovými“ húfmi sa na uhorských hraniciach objavila dobre vyzbrojená armáda bratov Lotrinčanov pod velením Godefroia z Boulionu. Spolu s Godefroiom išiel aj jeho mladší brat Balduin, budúci kráľ Jeruzalema. Koloman videl, čo mu v jeho kráľovstve spôsobili malé skupinky križiakov, a preto sa obával vpustiť na svoje územie dobre organizovanú armádu. Ani sa mu nedivím. Po tom, čo narobili húfy križiakov v kráľovstve predtým, dostal strach, čo by mohlo urobiť dobre organizované a vyzbrojené vojsko.
Lotrinčania pritiahli k mestu Šoproň. Tu ich Koloman s vojskom zastavil a začali jednať o prechode uhorským územím. Koloman už neveril križiackym sľubom a v prvom rade očakával vyššie zábezpeky zo strany Godefroia. Uzavreli zmluvu, Godefroi sa zaručil za svojich ľudí a dohodli si predom platby za poskytnuté potraviny počas prechodu Uhorskom.
Klasické dohody však po predošlých skúsenostiach Kolomanovi nestačili. Vtedy sa Balduin ponúkol za rukojemníka spolu so svojou rodinou. Až potom kráľ dovolil Godefroiovi prejsť cez Uhorsko. Ale Koloman sa nespoliehal len na zmluvu a rukojemníkov. Osobne so svojou armádou doprevádzal križiakov počas cesty cez svoje územie. Balduin s rodinou pravdepodobne putovali s kráľom a jeho doprovodom. A tentokrát križiaci prešli cez Uhorsko pokojne.
Rukojemníci kráľa Kolomana
Pre Balduina a jeho rodinu to bol určite riskantný podnik ponúknuť sa za rukojemníkov, aj keď to bola v stredoveku bežná prax medzi aristokraciou. Byť rukojemník neznamenalo ostať s rodinou v reťaziach v žalári o hlade a smäde, práve naopak. Spravidla sa v stredoveku s takýmito rukojemníkmi zaobchádzalo dobre. Pristupovalo sa k nim patrične, ako ku šľachticom a o jedlo, pitie a kvalitný nocľah nemal Balduin s rodinou núdzu. Balduin na druhú stranu dôveroval bratovi Godefroiovi, že sa postará o disciplínu vojska a tak nič nenaruší dohodu s Kolomanom a on a jeho rodina budú v bezpečí.
Som veľmi zvedavý o čom sa rozprávali Koloman a Balduin počas cesty. Mali toho veľa spoločného. Obidvaja boli mladí a ambiciózni šľachtici, obidvaja boli predurčení na kariéru duchovných a vzopreli sa tomu. Bohužiaľ, sa to nikdy nedozvieme, ale vedel by som si predstaviť, že práve Balduin a jeho žena Godver inšpirovali Kolomana nájsť si za manželku normanskú princeznú. Lotrinské vojsko prešlo cez krajinu veľmi disciplinovane, čo je na stredovekú armádu malý zázrak. Morálka vojska sa zrútila až na Byzantskom území, ale to už je iný príbeh.
Prečo sa Uhorsko nezúčastnilo prvej križiackej výpravy?
Oficiálne sa Uhorsko resp. kráľ Koloman nezúčastnil na I. križiackej výprave. Je možné, že sa nejakí šľachtici, rytieri a ľud pridali ku križiakom tiahnucim cez kráľovstvo, ale nebolo ich veľa. Koloman svoju politiku v tej dobe upriamoval na Chorvátske kráľovstvo, o ktoré bojoval s Benátkami. Riešil aj občianske nepokoje a revolty svojho brata Almoša, ktorý sa celý život cítil ukrivdený za to, že ho Koloman pripravil o Uhorskú korunu.
Ako čerstvo korunovaný kráľ Uhorska na jar roku 1096 si potreboval upevniť svoju pozíciu doma a u susedov. Drahý a luxusný podnik krížovej výpravy si nemohol dovoliť.
Akú stopu na Uhorsku zanechala prvá križiacka výprava?
Fanatické vraždenie, rabovanie a násilnosti boli počas týchto pochodov na dennom poriadku. A tak I. križiacka výprava zanechala na obyvateľoch Uhorska veľmi negatívnu stopu. Koloman obstál v tejto náročnej situácii a zvládol ju dobre, koniec koncov k fanatickému vraždeniu Židov na Uhorskom území neprišlo. Teda aspoň nie v takom rozsahu ako v českých a nemeckých kráľovstvách. Koloman ukázal, že vie rýchlo reagovať a ochrániť svoje územie a jeho obyvateľov.
Na druhú stranu Kolomanovi mohlo otvoriť a rozšíriť obzory stretnutie s lotrinskými bratmi. S budúcim kráľom Jeruzalema Balduinom sa mohli počas jeho zajatia viac zoznámiť a zistiť, že mali veľa spoločného. Jeden bol západný rytier z veľmi pokrokového francúzskeho prostredia. Druhý bol Arpádovec a podľa stredovekých pomerov jeho rod vtedy vládol veľmi krátko, len necelé storočie. Ale nehľadiac na rozdiely, obidvaja boli vzdelaní, ambiciózni, obaja mali predurčenú kariéru stať sa duchovnými a obaja sa tomuto osudu vzopreli.
Potom čo odtiahli Godefroi a Balduin ďalej na Balkán sa Koloman poobhliadol po neveste. A získal ju od sicílsko-normanského kráľa Rogera II. Volala sa Felícia a bola normanskou princeznou – tak, ako Balduinova mladá normanská žena Godver. Nevieme naisto, ale možno práve od Balduina sa Koloman dozvedel, že normanky boli počas 11. a 12. storočia jedny z najlepších partií na vydaj.
To, ako Koloman úspešne zvládol strety s križiakmi, mu prinieslo rešpekt a úctu nielen zo strany obyvateľstva Uhorska, ale aj zo strany západných rytierov a vladárov. Aj vďaka tomu neskôr Koloman viedol úspešnú politiku so samotným cisárom Alexiom Komnenom.
Ak sa chcete dozvedieť viac o ďalších aktoroch I. križiackej výpravy, ako križiacke húfy a obliehanie Konštantínopola zvládol cisár Alexios, ako križiaci prežili cestu smrti a hlavne, ako to vyformovalo osobnosť budúceho kráľa Jeruzalema Balduina I., tak vás pozývam na môj YouTube kanál. Tam nájdete môj polhodinový dokumentárny film „Keď sa križiacke sny plnia“.
Zdieľať na