Alergie sú imunitné reakcie organizmu na látky (alergény), ktoré sú pre väčšinu ľudí zvyčajne neškodné. Možno patríte do kategórie šťastlivcov, ktorým sa doteraz tento zdravotný problém vyhýbal, alebo aj keď občas pociťujete jemné príznaky, dokážete udržiavať svoju alergiu pod kontrolou. S pribúdajúcim vekom sa to však môže zmeniť.
U starších dospelých môže byť všetko inak
Možno ste mali niekoľko rokov domáceho miláčika, pri ktorom ste pociťovali len mierne svrbenie očí. Alebo ste celý svoj doterajší život prežili všetky sezóny alergií bez toho, aby vás ochromilo kýchanie či plný nos. Mnohí však ostanú prekvapení, keď sa dozvedia, že alergie sa môžu vyvinúť či zhoršiť kedykoľvek počas života. Ľudia často podľahnú zmätku, čo zvyčajne vedie k oneskoreniu pri diagnostike. Navyše u starších dospelých môžu mať alergie špecifickejšie prejavy a dôsledky v porovnaní s mladšími vekovými skupinami. Takisto sa tento zdravotný problém u seniorov často prehliada alebo nesprávne diagnostikuje, pretože jeho symptómy sa dajú ľahko zameniť s inými ochoreniami.
Prečo sú starší dospelí v ohrození?
Komplexný vedecký prehľad z roku 2017, publikovaný v National Library of Medicine, dáva do pozornosti permanentné starnutie populácie, čo so sebou do budúcna prináša aj častejší výskyt alergických prejavov u starších dospelých. Uvádza sa, že celosvetovo až 5 – 10 % alergií postihuje práve starších ľudí. Proces starnutia ovplyvňuje telesné funkcie na molekulárnej, bunkovej a systémovej úrovni. To následne vedie k strate homeostázy (udržiavaniu stabilného vnútorného prostredia organizmu), zníženej schopnosti reagovať na vonkajšie a vnútorné podnety či zvýšenej náchylnosti na chronické zápalové ochorenia. Negatívne pôsobí aj častý nedostatok železa, zinku a vitamínu D, ktoré sú dôležité pre správne fungovanie imunity.
Zmena imunitného systému
S pribúdajúcim vekom dochádza k prestaveniu celého imunitného systému. V tejto súvislosti sa môžete stretnúť s tzv. imunosenescenciou (prirodzeným starnutím imunitného systému a oslabením imunitnej odpovede), ale zároveň aj s nadmernou aktivitou voči niektorým alergénom. Vyskytnúť sa môžu aj nové alergie na látky, ktoré predtým nevyvolávali žiadnu reakciu.
Mozog a reakcia na stres
Zmeny súvisiace s vekom sa vyskytujú vo všetkých častiach tela vrátane mozgu. Medzi hlavné neurologické nálezy u starších ľudí patria neurodegeneratívne ochorenia. Sú to napríklad Alzheimerova a Parkinsonova choroba, spinálna svalová atrofia, ochorenie motorického neurónu, kognitívne poruchy, depresie či oslabená odolnosť voči rôznym stresovým faktorom. Hoci stres nie je v skutočnosti samotnou príčinou vzniku alergie, môže alergické reakcie zhoršiť nadmerným uvoľňovaním histamínu.
Bežné typy alergií, ktoré sa vekom zhoršujú
Platí, že mnohé alergény, ktoré sú problematické pre mladších ľudí, bežne postihujú aj seniorov. Veľmi frekventované sú alergické reakcie na srsť domácich zvierat. Nemusia sa prejaviť hneď pri prvom kontakte, ale môžu sa rozvinúť až po niekoľkých týždňoch či mesiacoch.
S akými typmi alergií sa ešte môžeme často stretnúť u starších ľudí?
Potravinové alergie
Kým donedávna považovali lekári potravinové alergie za stav, ktorý postihuje prevažne deti, v dnešnej dobe ich výskyt stúpa vo všetkých vekových kategóriách. U starších dospelých vychádza vyššie riziko ich vzniku nielen z abnormálnejšieho fungovania imunitného systému, ale aj zo zmien v črevnej mikroflóre a zvýšenej priepustnosti čriev. Viac látok sa dostáva do tela, ktoré často bojuje s nedostatkom antioxidantov a živín. Za najväčšie alergény sa považujú mäkkýše, orechy a mliečne výrobky.
Alergie na lieky
Mnoho starších dospelých užíva viacero liekov (polyfarmácia), ktoré sa môžu vzájomne ovplyvňovať alebo vyvolať nové alergie. Preto je veľakrát náročné rozlíšiť vedľajšie účinky liekov od skutočných alergických reakcií. Negatívne účinky mávajú často betablokátory (lieky blokujúce účinok hormónov), ACE inhibítory (na liečbu vysokého krvného tlaku či chronického srdcového zlyhania), nesteroidné protizápalové medikamenty, heparín, lieky proti epilepsii či chemoterapeutiká.
Senná nádcha a astma
Ďalší vedecký prehľad z roku 2011 uvádza, že v dôsledku starnutia dochádza aj k fyziologickým a anatomickým zmenám v nose, konkrétne k oslabeniu nosovej priehradky. Táto skutočnosť môže zhoršiť príznaky sennej nádchy (výtok z nosa, jeho upchatie či kašeľ) v prípade precitlivenosti na peľ stromov, tráv, burín, roztoče, plesne či chemikálie. K zhoršeniu astmy môže prispieť aj progresívny pokles funkcie pľúc a oslabenie dýchacích svalov.
Kožné alergie
Starnutie spôsobuje, že pokožka stráca hydratáciu a stáva sa suchou. Štúdia ukázala, že táto skutočnosť neraz spôsobuje väčšiu náchylnosť na kožné alergické reakcie. Tie sa prejavujú svrbením, opuchom, začervenaním, vyrážkami, pľuzgiermi alebo pocitmi pálenia a zvýšenej citlivosti pokožky. Medzi najčastejšie spúšťače patria prachové roztoče, peľ, konzumácia niektorých potravín, užívanie liekov, ale aj priamy kontakt s konkrétnym alergénom (napríklad niklom, pracím prostriedkom, parfumom).
Pozor na anafylaxiu
Anafylaxia je najťažšou alergickou reakciou, pri ktorej organizmus príliš silno reaguje na určité látky. Spúšťačom je často užívanie liekov, konzumácia konkrétneho jedla alebo uštipnutie hmyzom. Môžu vás postihnúť príznaky ako ťažkosti s dýchaním, svrbenie celého tela, zrýchlený srdcový tep, opuch pier alebo tváre, mdloby. Aj keď k tomuto stavu môže dôjsť u ľudí každého veku, predsa len sú aj v tomto prípade starší ľudia náchylnejší, a to najmä pre ich zdravotný stav s viacerými diagnózami. Ich schopnosť vyrovnať sa s nebezpečnými anafylaktickými reakciami je oslabená najmä pre problémy so srdcom či s cievami. Konkrétne ide o prípady, ak bojujú s vysokým krvným tlakom, majú nepravidelný srdcový pulz alebo užívajú lieky na vysoký krvný tlak, ktoré môžu zabrániť telu zabojovať proti anafylaxii.
Liečba alergií u starších dospelých
Nielen liečba, ale aj diagnostika alergií u starších ľudí neraz dáva lekárom poriadne zabrať. Ich rozpoznanie a odlíšenie vo vzťahu k iným diagnózam môže oddialiť samotnú liečbu. Aj samotné prejavy môžu byť menej nápadné či netypické – miernejšie svrbenie, chronická únava, kašeľ či tráviace problémy. Keďže ani kožné alebo krvné testy nemusia byť pri tejto kategórii pacientov úplne presné, je dôležité, aby sa lekár snažil čo najlepšie interpretovať získané výsledky. V prípade, ak sa aj lekárovi podarí úspešne alergiu diagnostikovať, často dochádza k súbehu s ďalšími stavmi či užívanými liekmi, čo zase môže výraznejšie zredukovať možnosti liečby. Platí, že starší ľudia potrebujú byť pod pravidelným dohľadom odborníka, prístup k liečbe má byť vždy individuálny a musí zohľadniť špecifické potreby pacienta.
Antihistaminiká
Pri liečbe alergií u starších dospelých sa uprednostňujú antihistaminiká druhej generácie (loratadín, cetirizín, azelastín, fexofenadín), ktoré nemajú výraznejšie negatívne účinky na centrálny nervový systém. Keďže majú nízky potenciál prechádzať fyziologickou bariérou medzi krvným obehom a centrálnou nervovou sústavou, pôsobia len ako mierne sedatívum. Ich účelom je pomôcť potlačiť kýchanie, svrbenie a nádchu. Naproti tomu pri antihistaminikách prvej generácie (difenhydramín, meklizín, doxylamín, prometazín, klemastín, bromfeniramín, chlorfeniramín, hydroxyzín, dimentindén, cyproheptadín, bisulepín a ketotifén) môžu byť starší pacienti vystavení väčšiemu riziku nežiaducich účinkov. Prevažne ide o pocit ospalosti, malátnosti, závraty a zmätenie, čo zvyšuje riziko pádov. Preto by sa mali predpisovať tejto kategórii pacientov len s mimoriadnou opatrnosťou.
Kortikosteroidy
Lokálne a orálne kortikosteroidy sú obzvlášť účinné pri liečbe akútnych a oneskorených hypersenzitívnych ochorení. Aj keď sa vo všeobecnosti považujú za bezpečné, môžu mať takisto nepriaznivé účinky, medzi ktoré patria predovšetkým závažnejšie infekcie, poruchy pamäti či väčšie riziko vzniku cukrovky. Môžu interagovať s liekmi na artritídu či cukrovku. Upozorňuje sa tiež na ich súbežné užívanie s nesteroidnými protizápalovými liekmi, keď u pacienta vzniká až 15-krát vyššie riziko peptického vredového ochorenia. Užívanie inhalačných kortikosteroidov môže úzko súvisieť aj s ďalšími častými javmi v starobe, akými sú osteoporóza či sivý zákal.
Dekongestíva
Dekongestíva zahŕňajú lieky, ktoré pomáhajú pri nadmernom prekrvení nosovej sliznice a poskytujú krátkodobú úľavu od upchatého nosa. V praxi ich poznáte vo forme kvapiek a sprejov do nosa. Môžu byť však príčinou vyššieho krvného tlaku a vzájomne sa ovplyvňovať s liekmi na vysoký krvný tlak, srdcové ochorenia či depresiu. Väčšinu z nich sa odporúča užívať len obmedzený čas, pretože si od nich človek môže vytvoriť závislosť.
Blokátory leukotriénov
Lieky obsahujúce najčastejšie liečivo montelukast sa používajú na zmiernenie príznakov alergií a astmy tým, že blokujú účinok chemických látok (leukotriénov) zohrávajúcich kľúčovú úlohu v zápalových procesoch. Vo všeobecnosti sa považujú za bezpečné. Môžu sa však tiež dostať do interakcie s liekmi vplývajúcimi na pečeň, akými sú antibiotiká a antimykotiká.
Špeciálna imunoterapia (alergénová vakcinácia)
Zmena starnúceho imunitného systému úzko súvisí aj so zníženou efektivitou očkovania u staršej populácie. Špecifická imunoterapia sa v súčasnosti považuje za jedinú liečbu, ktorá môže aspoň čiastočne ovplyvniť prirodzený priebeh ochorenia v počiatočnom štádiu. Existuje však len málo štúdií o jej použití, a preto sa o nej naďalej vedú diskusie. V podobe injekcií by mohla byť účinnou možnosťou u inak zdravých starších ľudí s krátkym trvaním ochorenia, ktorého symptómy nie je možné adekvátne vyriešiť terapiou liekmi.
Ako na prevenciu či zmiernenie príznakov
Aj keď vám nikto nezaručí absolútnu imunitu voči alergiám, existuje pár praktických tipov, ktoré vám môžu pomôcť do určitej miery eliminovať riziko ich vzniku, prispieť k prevencii či čiastočne zmierniť nepríjemné príznaky. Tu sú:
- Svoj domov pravidelne upratujte, aby ste do najväčšej možnej miery odstránili prach, plesne či chlpy domácich miláčikov.
- Zvážte vysávač s HEPA filtrom, hypoalergénny matrac a posteľnú bielizeň, prípadne použitie čističiek vzduchu s HEPA filtrami v miestnostiach, kde trávite najviac času (spálňa, obývačka).
- Vlhkosť v interiéri udržiavajte okolo hodnoty 50 %, aby ste predišli vzniku plesní.
- Pravidelne a poriadne vetrajte kúpeľňu, kuchyňu a v prípade akéhokoľvek úniku vody či výskytu problémov s vlhkosťou sa ich snažte čo najskôr vyriešiť.
- Počas hlavnej peľovej sezóny sa po pobyte vonku prezlečte a osprchujte. V prípade, ak pociťujete jemný diskomfort, pozatvárajte okná a využite klimatizáciu s čističkou vzduchu.
- Ak cítite nejaké príznaky, urobte si prehľad o tom, kedy a kde mávate problémy. Všímajte si, či sa tieto príznaky zhoršia, ak sa nachádzate na určitých miestach alebo vykonávate niektoré činnosti.
- Aj v staršom veku odborníci odporúčajú venovať sa pravidelnému cvičeniu, ktoré môže pozitívne prispieť k prevencii či ľahšiemu priebehu alergií. Je vhodné na posilnenie imunity, lepšiu funkciu srdca a pľúc, a zároveň dodáva silu svalom.
Zdieľať na
Zdieľaní