Vyskočená platnička môže spôsobiť veľké problémy: Rozpoznajte príznaky i možnosti liečby

Hernia disku

Vyskočená platnička vie potrápiť ľudí bez rozdielu veku (Zdroj: GettyImages)

Trápia vás bolesti v driekovej oblasti, ktoré vystreľujú do nôh? Na príčine môže byť vyskočená či vyklenutá platnička, teda takzvaná hernia disku. Na pohľad banálne ochorenie postihuje najmä starších ľudí a ľudí so sedavým spôsobom života. Pri neliečení môžu byť jeho následky závažné.

Platničky sa nachádzajú medzi jednotlivými stavcami celej chrbtice, človek ich má dokopy 23. Úlohou medzistavcových platničiek je tlmiť nárazy, chrániť miechu a nervové korene a rovnomerne distribuovať tlakové sily pôsobiace na chrbticu. Aby toto všetko platničky mohli plniť, musia byť pružné a pevné. K regenerácii medzistavcových platničiek dochádza počas spánku, kedy vstrebávajú živiny a vodu a zvyšujú tak svoj objem. Takto nadobudnutý objem potom platničke umožňuje lepšie plniť ochrannú a tlmiacu funkciu.

Kedy vzniká hernia disku?

K vyklenutiu platničky dochádza buď náhle, pri úraze (napríklad pádom priamo na zadok), alebo v dôsledku dlhodobých degeneratívnych zmien, na ktorých sa podieľa vek, nesprávne držanie tela a nevhodné pohyby.

Ako hernia disku súvisí s vekom? Starnutím platnička, podobne ako kosti, stráca svoju hustotu, objem aj pružnosť. Stáva sa krehkejšou a náchylnejšou na opotrebovanie aj zranenie. Dlhodobé opotrebenie platničky vzniká predovšetkým v dôsledku nesprávnych pohybových vzorcov pri ohýbaní chrbtice. Čím viac je platnička oslabená a nevhodne zaťažovaná, tým vyššie je riziko jej poškodenia.

Platnička však môže vyskočiť aj mladším a zdravým ľuďom. Stáva sa tak pri tvrdom náraze, prudkom predklone, otočení či inom krátkodobom preťažení chrbtice. Rizikovou skupinou sú ľudia s nadváhou a tí, ktorí vykonávajú neprimeranú fyzickú záťaž, na ktorú nie sú zvyknutí (napríklad pri sťahovaní nábytku alebo pri športovaní, ktorému nepredchádza dostatočná príprava).

Príznaky vyskočenej platničky

Príznaky pri hernii disku vychádzajú z podráždenia nervov a k tým najhlavnejším patrí bolesť v bedrovej oblasti. Môže byť ostrá a neznesiteľná, sprevádzaná stratou pohyblivosti, ak vytlačené jadro platničky z niektorého smeru tlačí na miechu či nervový koreň. V prípade, že platnička tlačí na nervové zakončenia v menšej miere, bolesť býva menej intenzívna a presne lokalizovaná. Postihnutý človek môže pociťovať aj bodavú či pulzujúcu bolesť, ktorá sa objavuje len pri chôdzi, kašli, predklone alebo sedení.

Okrem bolesti v drieku patrí k príznakom aj bolesť v oblasti bedrového kĺbu, stehna, lýtka, chodidla a bolesť vystreľujúca do prstov na nohách. Takisto sa vyskočená platnička môže prejaviť brnením, mravčením a stratou citu v nohách, svalovými kŕčmi a celkovou slabosťou nôh. Zriedkavým, no veľmi vážnym príznakom je strata kontroly vyprázdňovania – ak sa u pacienta tento problém objaví, mal by neodkladne vyhľadať lekára.


Mohlo by vás zaujať: Pruh, hernia či prietrž: Prečo vzniká a ako tento problém vyriešiť?


Prvá pomoc pri seknutí

Ak vás sekne náhle, pri prudkom pohybe, o prvú pomoc sa postarajte v domácom prostredí. Pomôžu vám:

  • Pokojový režim: oddýchnite si v polohe, v ktorej cítite úľavu od bolesti.
  • Lieky proti bolesti: netlmia len bolesť, ale aj prípadný zápal v poškodených tkanivách.
  • Teplo a chlad: na boľavé miesto skúste aplikovať suché teplo alebo chlad. Teplo zvýši prekrvenie tkanív a uvoľní ich, čo by mohlo znížiť bolesť, keď je miesto stuhnuté. Chlad zasa sťahuje prípadný opuch a znižuje citlivosť podráždených nervových zakončení.

Len čo prvotná bolesť odznie, je vhodné vyhľadať lekára. Ten vás pravdepodobne pošle k ortopédovi alebo fyzioterapeutovi. Odborníka je potrebné navštíviť aj v prípade, ak je bolesť dlhodobá a v medzistavcových platničkách dochádza k degeneratívnemu procesu. Lekár vyhodnotí všetky symptómy a priebeh ochorenia a odporučí ďalšie vyšetrenia, ako röntgen, magnetickú rezonanciu či počítačovú tomografiu (CT). Zobrazovacie vyšetrenia pomôžu určiť rozsah prípadného poškodenia platničky.

Základom liečby je cvičenie

Po stanovení presnej diagnózy lekár preskúma váš životný štýl. Upraví vám pohybový režim, nastaví správnu polohu pri práci, sedení či chôdzi a odporučí vám pomôcky, ktoré vám môžu uľahčiť každodenné fungovanie.

Prvotnú úľavu od najväčších bolestí vám zrejme prinesú obstreky postihnutého miesta, netreba však zabúdať, že odstránením bolesti problém nezmizne. Absolútnym základom liečby a aj prevencie pred ďalšími ťažkosťami je totiž cvičenie. Ide predovšetkým o stabilizačné cviky, ktoré posilnia svaly chrbta a brucha, a tak pomôžu znižovať tlak na platničku. Doplnkom môže byť medikamentózna liečba aj rehabilitácie.

Náš tip:  S rastúcim vekom sa vyhýbajte aktivitám, ktoré spôsobujú nadmernú mechanickú záťaž na chrbticu. Ak ste doteraz nebehali, uprednostnite radšej rýchlu chôdzu. Dlhodobú jednostrannú záťaž predstavuje aj sedavý životný štýl, preto sa mu vyhnite. Predklony a rotácie nevykonávajte a ak, tak len so správnou technikou pohybu – predvedie vám ju fyzioterapeut. Nadmernú záťaž na chrbticu zmiernite aj znížením nadváhy.


Hľadáte zaujímavé čítanie? Objavte 55 pravdivých príbehov v skvelej knihe!

Zdroj: Plnielanu.sk
Odporúčame