Depresia je ochorenie, ktoré postihne takmer každého štvrtého človeka počas života. U človeka vyvolávala pocity smútku, beznádeje, ale i celkovú únavu, znížené sebahodnotenie a pokles sebavedomia. Spôsobuje aj poruchy spánku a rôzne, často mnohopočetné bolesti.
Táto choroba sa musí liečiť, ak zostane neliečená, jej následky môžu byť vážne. Preto, ak má človek bez zjavnej príčiny pocity ako smútok, neistotu či úzkosť, ktoré pretrvávajú dlhšie ako dva týždne a znemožňujú fungovanie v bežnom živote, treba konať.
Príznaky depresie
Pri depresiách sa objavujú aj príznaky, ako pocit nedostatku energie, pocit zbytočnosti alebo neustále obviňovanie sa, neschopnosť sústrediť sa, zapamätať si detaily či rozhodovať, problémy so spánkom, nezáujem o svoje koníčky alebo rôzne aktivity, časté myšlienky na smrť a samovraždu, nervozita a podráždenie. Tiež bolesti, kŕče a tráviace ťažkosti, ktoré nepoľavujú ani po podaní liečby.
Typy depresie:
- Endogénna depresia – je spôsobená vnútornými príčinami, bez prítomnosti skľučujúcej situácie.
- Exogénna depresia – je neprimerane dlhá reakcia na existujúcu skľučujúcu situáciu, ako napríklad strata partnera, neúspech pri skúške, lieči sa prostredníctvom psychoterapie.
- Larvovaná depresia – zastretá, skrytá, neprejavujúca sa, jej prejavy môžu byť netypické.
- Psychogénna depresia – má duševný pôvod, napr. reaktívna depresia, neurotická depresia a pod.
Liečba depresie patrí do rúk odborníka. Ten má na základe jej prejavov, ale aj prítomnosti iných ochorení, užívania iných liekov či možných vedľajších účinkov, zvoliť pre pacienta vhodný druh antidepresív. Významnú úlohu môže zohrať tiež rodinná anamnéza. Pokiaľ vo vašej rodine trpí depresiami aj niekto iný a má pozitívnu skúsenosť s konkrétnym liekom, môže sa lekár o túto skutočnosť oprieť aj pri výbere vhodného lieku pre vás.
Ako prebieha liečba?
Začatie a ukončenie liečby by malo byť postupné. Spravidla sa začína nižšími dávkami antidepresív. Tie sa postupne zvyšujú, až kým sa podarí docieliť potlačenie príznakov depresie, a zároveň nedôjde k rozvoju prípadných nežiaducich účinkov tejto liečby. Ukončenie liečby musí byť podľa odborníkov rovnako postupné.
„Je vhodné zostať pod dohľadom lekára a nastaviť si pravidelné návštevy na aspoň každé tri mesiace. Lekár tak môže odhaliť signály vracajúcej sa depresie a pokračovať v liečbe skôr, ako sa opäť rozvinie,“ vysvetľujú odborníci. Pri prerušení liečby antidepresívami zo dňa na deň podľa nich síce nehrozí medicínske riziko, no môžu sa objaviť nepríjemné ťažkosti, ako žalúdočná nevoľnosť, závrate, bolesti hlavy či príznaky podobné chrípke.
Negatívne účinky antidepresív
Pripomínajú, že liečba depresie je dlhodobý proces. Antidepresíva sa spravidla predpisujú na pol roka až rok u pacientov, ktorí sa na depresiu liečia prvýkrát. Cieľom je predísť opätovnému návratu ochorenia. Pokiaľ vám lekár predpíše takúto liečbu, treba počítať s tým, že môže trvať aj mesiac či dva, kým sa dostaví želaný účinok. Počas liečby antidepresívami je potrebné sledovať nielen účinnosť liečby, ale aj jej prípadné nežiaduce účinky.
Najčastejšie sa môže objaviť nespavosť či, naopak, nadmerná únava, nevoľnosť, zmena telesnej hmotnosti či sexuálne problémy. Antidepresíva nespôsobujú závislosť, preto sa môžu užívať aj dlhodobo. Takáto forma liečby je vhodnou prevenciou depresií napríklad u ľudí, ktorí nimi opakovane trpia.
Zdieľať na