Detská láska je pre ratolesti dôležitým míľnikom v ich živote. Rodičia by však o tom mali diskutovať s potomkami s rešpektom. Odborníci tvrdia, že ak sa s deťmi o tomto rozprávate a máte pocit, že im tak trochu narúšate súkromie – nebojte sa, je to úplne v poriadku. Detské lásky sú dôležité, preto by nemali byť u detí v predpubertálnom veku ignorované.
Ide o záležitosti, o ktorých by rodičia či opatrovatelia mali s úctou diskutovať, pretože takto pomáhajú deťom skúmať ich romantické pocity skôr, ako sú pripravené na reálny romantický vzťah. Prostredníctvom nich sa učia vyrovnať sa s niektorými náročnejšími časťami toho mať niekoho rád.
Prečo bývajú deti zaľúbené
Láska má svoju vlastnú kategóriu vzťahov, je oddelená od priateľstva alebo nezáväzného randenia. Niekedy sa nám páčia ľudia, ktorých poznáme, inokedy sú to slávne idoly či fiktívne postavy. Aj keď často poznáme predmet nášho záujmu, zamilovanosť nás prinúti si ho idealizovať. Aj preto ide často o skreslenú verziu človeka, ktorého máme radi, nie tú reálnu.
Zaľúbenosť môže začať už v predškolskom veku a môže pokračovať počas celého života. Ak sa dieťaťu niekto páči, je to zvyčajne jednostranné, v istých prípadoch aj obojstranné. Detské lásky sa vyskytujú najmä u detí pred pubertou – je to úplne bežné a z psychologického hľadiska si takto deti uspokojujú dôležité potreby.
„Tieto deti majú nové romantické nápady a objavujúce sa romantické pocity, ale v skutočnosti nie sú pripravené premietnuť ich do romantického správania alebo vzťahov,“ povedala Julie Bowker, docentka psychológie na University of Buffalo v New Yorku.
Pocity sú skutočné a deti môžu využiť pomoc svojich rodičov, aby im porozumeli a naučili sa, čo s nimi robiť. Začína to tým, že rodičia berú tieto pocity vážne. „Je tam veľmi silná emocionálna zložka a pre niektoré deti je ťažké vedieť, čo s týmito silnými emóciami robiť,“ povedala Catherine Bagwell, profesorka psychológie na Oxford College of Emory University v Georgii.
Ako o tom s nimi hovoriť?
„Deti sa možno celý deň rozprávajú so svojimi kamarátmi o náklonnosti a aj tak tomu sotva rozumejú. Tu prichádzajú na rad rodičia, hoci sa nikdy nedozvieme všetky detaily o tom, kto je do koho zamilovaný. Rodičia sú tu na to, aby poskytli kontext a zabezpečili, aby deti vedeli, že čokoľvek, čo cítia, pravdepodobne už predtým cítil niekto iný,“ povedala Amy Lang, vychovávateľka a moderátorka podcastu o zdravej sexualite.
Keď sa s deťmi rozprávate o zamilovaní, opýtajte sa ich, prečo majú radi toho, koho majú radi, aké veci by chceli so svojimi objektami záujmu robiť a či by nezvážili napríklad pozvanie k vám domov. Hovorte aj o tom, čo sa stane, ak obaja ľudia nemajú voči sebe rovnaké pocity.
Spomeňte aj to, ako sa správať k človeku, ktorý nás „má rád“ a ako to zvládať, keď nás ten, koho „máme radi“, nemá recipročne rád a podobne. Dokonca aj v prípade prísne tajnej, neopätovanej lásky im táto línia otázok môže pomôcť. Rozprávanie sa s deťmi o týchto témach im taktiež pomáhať znižovať pocity hanby.
„Niekedy dospelí radi preháňajú a pred deťmi hovoria veci ako: Ach, to je také roztomilé, vy dvaja sa určite vezmete! a podobne. V mojom svete nie je tento prístup v poriadku,“ dodala Lang a vysvetlil, že takýto prístup robí vzťahy väčšími, ako sú. Je to ako vytvárať súbor očakávaní, ktoré deti nemôžu úplne pochopiť alebo splniť.
Pristupujte k ich priznaniam vážne
Zároveň si dávajte pozor na klamstvá. „(Detské lásky) sú pre nich dôležité a záleží na nich,“ dodáva Bagwell. Ak ich neberiete vážne, môže to byť pre deti potenciálne škodlivé a môže to spôsobiť, že budú menej chcieť podeliť sa o svoje pocity. Keď rodičia berú pocity svojich detí vážne, zároveň ich to učia robiť tiež – čo je prvý krok k tomu, aby sa naučili svoje pocity spracovať.
Ak samotná zmienka o detskej láske spôsobí, že vaše dieťa mlčí, aj tak sa porozprávajte. Lang odporúča klásť široké otázky o zaľúbených deťoch v škole, napríklad či sa podobné vzťahy v škole vyskytujú a podobne. Nie o tom, kto je do koho zamilovaný. Ak to zlyhá, rodičia môžu ponúknuť svoje príbehy o tom, aké boli ich lásky z detstva, čo si pamätajú a aké to bolo.
„Týmto hovoríte svojmu dieťaťu, že o tom viete, a že je v poriadku o tom hovoriť,“ apeluje odborníčka, „môže sa to zdať trápne, ale pokúste sa to prekonať – vašou úlohou je pomôcť vášmu dieťaťu mať zdravé vzťahy. Moje dieťa mi do dnešného dňa nepovie, do koho je zaľúbené, takže hovorím len o zaľúbení vo všeobecnosti a staviam na tom. Ich úlohou nie je nám nasilu niečo hovoriť.“
Väčšina zaľúbení nevedie k vzťahom. Len menej ako 20 % stredoškolákov má recipročné romantické vzťahy a 20 % stredoškolákov ukončí štúdium bez vážneho a trvalého vzťahu. Deti v nižšom veku, napríklad na základnej škole, môžu mať prospech z toho, že sa takto pomocou rozhovoru pripravia na vzťah. Dovtedy a dokonca ani potom nie je nič zlé alebo divné na tom, že sú zamilovaní bez opätovania.
Na čo si dávať pozor?
Aj keď sú deti občas až prílišne zaľúbené, nedovoľte, aby to zašlo priďaleko. Pomôžte im pochopiť, že určité správanie z ich strany môže spôsobiť, že sa objekt ich záujmu bude cítiť nesvoj. Existuje úctivý spôsob, ako obdivovať inú osobu a zároveň neprekračovať hranice. Vysvetlite im ten rozdiel. „V škole mojej dcéry boli dvaja chlapci, ktorí sa do nej zaľúbili a celý čas ju sledovali. To jej, pochopiteľne, bolo nepríjemné,“ povedala Bagwell.
Ak je vaše dieťa v podobnej situácii, porozprávajte sa s nimi o súhlase, rešpekte a hraniciach. Nežiaduca pozornosť môže ľahko prekračovať hranice a deti potrebujú pomoc rodičov, aby pochopili, čo tieto hranice sú a ako ich vyjadriť iným a vedieť sa obhájiť. Rodičia by nemali považovať za normálne akékoľvek druhy správania len preto, že boli bežné počas toho, ako boli oni sami deťmi.
Takže už žiadne „chlapci budú vždy chlapcami“, ťahanie za vlasy a iné podobné prejavy náklonnosti. Radšej načúvajte svojmu dieťaťu a uznajte, čo je preňho vhodné. Ako deti rastú, dohliadajte na to, či im ich zaľúbenosť nebráni robiť veci, ktoré by mali robiť. Ak to tak je, tento druh „lásky“ zašiel príliš ďaleko.
Pomôžete im budovať zdravé vzťahy
Zaľúbenosť a rozhovory medzi rodičmi a deťmi o nej môžu byť stavebnými kameňmi zdravých romantických vzťahov. Deti majú šancu prepracovať sa cez hranice a odmietnutie, čím si môžu rozvinúť empatiu. Musíte deťom poskytnúť stavebné kamene vzťahov, aby sa naučili dlhodobo ich riešiť a hovoriť o nich.
„Hovorte o tom ako niečom normálnom a bežnom. K tomu patrí aj zaľúbenie. Vytvorte si priestor pre mnoho ďalších rozhovorov, ktoré môžu byť z dlhodobého hľadiska dôležitejšie,“ prízvukuje Lang. Rozhovory do budúcna môžu zahŕňať otázky týkajúce sa pohlavia, sexuality či sexuálnych vzťahov.
Majte možnosť vytvoriť priestor pre ich zraniteľnosť a pocity a zároveň rešpektujte ich súkromie, ponúknite aj tak trochu nevyžiadané rady, ktoré je potrebné povedať aj keď sú ticho a pokúste sa im priblížiť vzostupy aj pády detskej lásky, ktoré ešte nepoznajú. Takto si uvedomia, že v tom nie sú ani divní, ani sami.
Zdieľať na