Starnutie je prirodzenou súčasťou našich životov. Krehkosť a pominuteľnosť života si uvedomujú najmä tí skôr narodení, ktorí si želajú, aby mohli byť so svojimi blízkymi čo najdlhšie. Pre mnohých je nedosiahnuteľným snom, aby sa dožili storočnice. Ľudí v tomto veku na našej planéte pribúda a zostáva len otázkou, čo je tajomstvom ich úžasnej dlhovekosti…
Dlhší život
Ako uvádza portál The Conversation, počet ľudí, ktorí sa dožijú storočnice, narastá. Kým okolo roku 2000 podľa štatistík evidovali približne 150-tisíc jedincov, v roku 2021 ich bolo viac ako 573-tisíc. Tajomstvom dlhovekosti sa zaoberal aj vedecký tím z univerzity v Sydney, ktorý sa venoval zaujímavej štúdií. Jej predmetom bolo pozorovanie a zozbieranie viacerých faktorov, ktoré podľa vedcov ovplyvňujú extérmnu dlhovekosť.
Vedci vybrali zásadné faktory, ktoré považujú za najdôležitejšie v posunutí vekovej hranici života. Možno vás prekvapíme, ale pravdepodobne sa aspoň v jednom z bodov môžete nájsť aj vy!
Odložte soľničku
Mnohí starší ľudia menej solia. Strava s nízkym obsahom soli je okrem regulácie tlaku dobrá aj na dlhovekosť. Podľa štúdie obsahuje priemerná strava storočných ľudí len okolo 1,1 gramu sodíka, čo je takmer o polovicu menej, než je odporúčaná denná dávka (2 gramy sodíka, teda približne 5 gramov kuchynskej soli) pre dospelého človeka.
Výskumníci zistili, že jedinci, ktorí uprednostňujú vyšší príjem soli, sú takmer 4-násobne náchylnejší na kratší život v dôsledku poškodenia životne dôležitých telesných funkcií.
Jednoduchá a pestrá strava
Starší ľudia vyrastali na jednoduchej strave a nespracovaných potravinách. Podľa vedcov by mohlo byť aj toto príčinou dlhovekosti. Čo je však zo štúdie isté, je to, že dlhovekosť zaručuje pestrá a rôznorodá strava.
Uvádza sa, že títo ľudia sa stravujú v priemere 57 až 65 percent sacharidmi, 12 až 32 percent bielkovinami a 27 až 31 percent tukmi. Jedálničky týchto ľudí obsahujú základné potraviny, ako napríklad ryžu, pšenicu, ovocie, zeleninu, hydinu, ryby či strukoviny.
Obmedzené množstvo liekov
Hoci ani dlhovekých neobchádzajú choroby, ukázalo sa, že títo ľudia užívali omnoho menej liekov, než je vo vyššom veku bežné. Pritom viac ako polovicu zo vzorky skúmaných osôb trápili bežné problémy, akými sú napríklad vysoký krvný tlak či demencia.
Ukázalo sa, že užívanie menšieho množstva liekov súvisí s lepším zdravím a menším počtom zdravotných problémov, čo má v konečnom dôsledku vplyv aj na dlhšie dožívanie. Neznamená to ale, že by ste mali užívať menej liekov, ktoré sú vám predpísané, ale ak je to možné, zmeňte či upravte svoju životosprávu.
Dôraz na spánkový režim
O kvalitnom spánku sa hovorí stále. Pravidelný a dostatočný spánok vie skutočne ovplyvňovať nielen imunitný systém, ale aj hormóny či telesné funkcie. V štúdii bolo až 68 % sto a viacročných ľudí spokojných so svojím spánkom. Optimálna dĺžka spánku je, podľa štúdie, približne 7 až 8 hodín. Treba sa však zamerať aj na kvalitu spánku, ktorú si viete kontrolovať nastavením pravidelnej rutiny.
Miesto, kde žijete
Minimálne 75 % dlhovekých ľudí v štúdii uviedlo, že žije vo vidieckej oblasti. Potvrdzujú to aj známe „modré oblasti“, v ktorých sa vyskytuje najviac sto a viacročných ľudí. Ide napríklad o japonskú Okinawu, Sardíniu, Kostariku či grécku Ikariu.
Odborníci na základ výsledkov štúdie vyhodnotili, že vystavovanie sa prírode a dostatku zelene sa spája s nižšou úrovňou stresu, psychických či kardiovaskulárnych ochorení, ale aj menším rizikom cukrovky.
Zdieľať na