Čína je ekonomická veľmoc, z ktorej dováža produkty a suroviny takmer celý svet. Nenájdete vyspelú krajinu, ktorá by mala zlé ekonomické vzťahy s Čínou a nedovážala na svoj trh ich produkty. Aj Slovensko patrí medzi krajiny s pomerne vysokým importom a dovážame čoraz viac. Ako bude vyzerať budúcnosť?
V článku sa dočítate:
- Kto má najlepšie obchodné vzťahy s Čínou
- Koľko peňazí ročne zaplatí Slovensko Číne za dovoz
- Čo si z čínskej výroby kupujú Slováci najčastejšie
- Koľko zarábajú Číňania vyrábajúci mobily
- Aká jej budúcnosť globálneho trhu
Číne nedôveruje takmer celý Západ
V prieskume, ktorý sa konal počas druhej polovice roka 2022, sa výskumníci pýtali, ako vnímajú obyvatelia vybraných krajín Čínu. Cieľom bolo zistiť, či majú štáty pozitívny alebo skôr negatívny obraz o aktuálne najsilnejšej ekonomickej veľmoci. Výsledky dopadli podľa očakávaní.
Viac ako polovica respondentov zo Spojených štátov, z Kanady, Nemecka, zo Španielska, z Turecka, Maďarska a dokonca aj Indie uviedla, že ich pohľad je negatívny. Najviac negatívne vnímajú Čínu a jej vplyv na svet v Austrálii, Poľsku, Británii, Japonsku a vo Švédsku. Takmer všetky veľké ekonomiky Západu nepovažujú vplyv Číny na svet za dobrý.
Najlepšie vzťahy má s Ruskom
Naopak, pozitívne vníma Čínu napríklad Litva, Mexiko, Brazília, Saudská Arábia, Egypt či krajiny Oceánie. Najlepšiu mienku má v Thajsku, strednej a južnej Afrike a, neprekvapujúco, v Rusku. Od vypuknutia vojny na Ukrajine sa Čína stala obrovským partnerom Ruska, keďže európske sankcie a postupné nahrádzanie energetických komodít vytláčajú z Európy ruský plyn a ropu.
V roku 2022 stúpol ruský import z Číny o 13 % a export (najmä energetických komodít) o 43 %. Rusko je aktuálne závislé od Číny a naopak. Aj to je dôvod, prečo si Rusi myslia, že Čína má na svet pozitívny vplyv. Slováci majú vo väčšine rovnaký názor napríklad na Nemecko.
Čína vyrába aj predáva čoraz viac
Napriek negatívnej mienke o Číne najmä v západných krajinách stúpa export z tejto krajiny každoročne o miliardy dolárov. Kým ešte v roku 2012 Čína vyviezla do sveta tovar za viac ako 2 bilióny amerických dolárov (čo je 2 000 miliárd), o desať rokov neskôr to bolo už viac ako 3,5 bilióna dolárov.
Najväčší skok zaznamenala Čína v kovidovom období medzi rokmi 2020 a 2021. V roku 2020 predstavoval export 2,5 bilióna, o rok neskôr už 3,3 bilióna. Táto hodnota stúpla v roku 2022 o ďalších 7 %. Čína je tak zďaleka najväčším vývozcom na svete a ročne jej platíme aj my miliardy z našich vreciek.
Aj Slovensko je od jej vývozu závislé
Portál Trading Economics informuje, že aj naše malé Slovensko je pomerne dosť závislé od čínskeho vývozu. Graf sleduje obdobie od roku 1998 do roka 2021. Kým ešte v 90. rokoch stále sa rozvíjajúcej demokracie na Slovensku sme dovážali z Číny tovar len za pár miliónov eur (v prepočte), medzi rokmi 2012 a 2020 to bolo stabilne na úrovni 3 miliárd.
Skok v náraste sme zaznamenali rapídne v roku 2021. Vtedy import Slovenska predstavoval nárast o zhruba 30 % a dostali sme sa na sumu 4,55 miliardy eur. Stále však platí, že najviac obchodujeme so susedným Českom. V roku 2021 sme odtiaľ priviezli tovar v hodnote 18,3 miliardy eur.
Nakupujeme najmä čínsku elektroniku
Pozrime sa bližšie na konkrétny tovar, ktorý na Slovensku cestuje z ďalekej Číny. Platí, že čínska elektronika je stále vrcholom našej ekonomiky a predáva sa lepšie než zahraničné automobily. Konkrétne dovážame z Číny najviac tieto produkty:
- Elektronika a elektronické súčiastky – 2,2 miliardy eur v roku 2021,
- Stroje, jadrové reaktory a kotly – 680 miliónov eur,
- Optické prístroje a lekárske vybavenie – 569 miliónov eur,
- Automobily a iné dopravné prostriedky – 377 miliónov eur,
- Železo a oceľ – 112 miliónov eur,
- Kov a jeho výrobky – 61 miliónov eur,
- Plasty a výrobky z neho – 54 miliónov eur,
- Nábytok, svietidlá a iné interiérové doplnky – 46 miliónov eur,
- Hračky, hry a športové náčinie – 36 miliónov eur.
Medzi ďalšie významné produkty z dovozu sa dostali napríklad oblečenie, gumy a pneumatiky, obuv, sklo a sklenené výrobky či keramika.
Na druhej strane, Slovensko dováža do Číny najmä autá, elektroniku, výrobky z bavlny (nielen oblečenie), nábytok či kov. Vyvezieme však len zhruba polovicu z toho, čo od Číny kúpime – v roku 2023 to bol výnos viac ako 3,1 miliardy eur.
Prečo sú produkty z Číny lacné?
V priemere sú produkty dovážané z Číny lacnejšie od 20 do 50 % oproti iným krajinám sveta. Prečo je to tak? Dôvodov je hneď viacero. Tým prvým a najzásadnejším je samotné fungovanie čínskej ekonomiky. Nejde im o čo najväčší zisk, ale o čo najväčší predaj. Radšej predajú veľké množstvo výrobkov za menšie peniaze ako málo produktov za veľké peniaze. Hovorí sa, že kto myslí vo veľkom, myslí globálne.
Ďalším faktorom je dotovanie čínskeho exportu štátom, čo znižuje napríklad odvod daní, cenu prepravy, no, žiaľ, aj cenu za pracovnú silu. To, že pokryjú dovoz pre celý svet aj za cenu nižších ziskov, im práve dáva obrovský ekonomický vplyv a mnohé (aj západné) krajiny sú od ich dovozu doslova závislé. To ich robí mocnejšími partnermi, od ktorých sa len ťažko odlučuje.
Spomenúť musíme aj čínsku víziu, ktorou je dostať sa na vrchol svetovej ekonomiky. Štátne výskumné inštitúcie v Číne aj univerzity poskytujú uplatnenia v praxi, dotované školenia a výskum. Čína jednoducho opakuje úspešný vzorec Japonska 70. a Južnej Kórey 80. rokov. Vyzerá to tak, že vďaka viac ako miliardovej populácii im to vyšlo najlepšie.
Hrubá mzda je ešte nižšia ako na Slovensku
V posledných rokoch sa skloňujú najmä čínske továrne na výrobu smartfónov. Čína ich vyrába zďaleka najviac z celého sveta. Portál CNN v novembri 2022 informoval, že mnohí pracovníci podávali hromadné výpovede. Trh so smartfónmi zažíval krízu dovtedy nevídaných rozmerov.
Čo malo prilákať pracovníkov späť do tovární? Zvýšenie mzdy a jednorazový bonus. Teda ak sa to dá nazvať vôbec bonusom. Pracovníci dostali zvýšenie hrubej mzdy v prepočte na 4 doláre za hodinu a jednorazový príspevok v hodnote 69 dolárov. Hodinová sadzba je aj po zvýšení stále nižšia ako na Slovensku.
Budúcnosť globálneho trhu
Takmer každá krajina sveta je závislá od globálneho exportu. Otvorená ekonomika, obchodovanie z jedného konca planéty na druhý a vzájomná dôvera vytvorili systém, vďaka ktorému si kupujeme nielen to, čo potrebujeme, ale aj to, čo jednoducho chceme.
Skúste si predstaviť, že by Čína, ako aktuálne najsilnejší globálny hráč, nebola najsilnejšou globálnou krajinou. Či si to chcete, alebo nechcete priznať, aj vďaka nej si dokážete kúpiť lacnejší televízor z jednej výplaty, na auto si našetríme za pár rokov a žiarovku si kúpite už od jedného eura. Kto by však nahradil Čínu?
Nástupca Číny?
Titul najsilnejšej ekonomiky sveta sa pokúšajú dosiahnuť už spomínaní Japonci a Kórejci, a ak by im to nevyšlo, pravdepodobne by sa nimi stali iné ázijské krajiny – napríklad India, Indonézia, Vietnam či Bangladéš. Obrovská populácia východného sveta a nízke platy vytvárajú zázemie pre výrobu, z ktorej ťaží najmä Západ.
Budúcnosť globálneho trhu sa z roka na rok nezmení. Vyzerá to tak, že Čína si svoje prvenstvo zachová a po odstrihnutí Európy od Ruska bude ešte silnejším partnerom aj pre nás. Kritickým bodom môže byť samotný čínsky konflikt, keďže počas posledných rokov sa ukazuje ich nárok na Taiwan či podpora ruských vojsk.
Aj tieto situácie ovplyvňujú globálnu ekonomiku, a to veľmi výrazne. Vzdáme sa čínskeho trhu? Čím ho nahradíme? A koľko nás to v konečnom dôsledku bude stáť? Na tieto otázky nevie dnes odpovedať nikto. Štatistiky však ukazujú, že Čína by mala aj naďalej rásť a upevňovať svoje prvenstvo.
Zdieľať na
Zdieľaní