Je nápomocná pri diagnózach poruchy reči i problémami s pohybom. Pomáha pri uvoľňovaní stresu, zlepšení dýchania a v neposlednom rade pri koordinácii a uvedomení si pohybov vlastného tela. Reč je o hipoterapii. Hipoterapia je forma animoterapie, metódy, ktorá využíva pre pomoc prítomnosť zvierat, v tomto prípade prítomnosť koňa.
Široké pole pozitívnych účinkov
Využitie má u hendikepovaných aj pri poruchách mozgu. Pri rehabilitácii sa hipoterapia najčastejšie využíva pri rôznych neurologických problémoch, u detí s detskou mozgovou obrnou (DMO), predčasne narodených detí, detí so spomaleným alebo oneskoreným psychomotorickým vývojom a chybným držaním tela.
Psychologicko-pedagogicky môže pôsobiť na deti s autizmom, poruchami učenia a mentálnymi retardáciami, ako aj na hyperaktívne deti.„Má rehabilitačnú aj pedagogicko-psychologickú zložku a zastrešuje tiež športové jazdenie hendikepovaných,“ povedala fyzioterapeutka a predsedníčka Slovenskej hipoterapeutickej asociácie (SHA) Alexandra Kafková.
Hipoterapia sa využíva ako doplnková liečba, nové štúdie však podľa Kafkovej ukázali, že pri určitých diagnózach môže fungovať aj samostatne. „Napríklad v prvých štádiách psychomotorického vývoja detí s DMO má do jedného-dvoch rokov veľmi dobré výsledky. U starších detí sú už patologické stereotypy fixované a ovplyvňujeme len aktuálny zdravotný stav.“
Pomoc deťom od útleho veku
Na Slovensku sa s hipoterapiou podľa fyzioterapeutky začína u detí už vo veku šiestich mesiacov. Využíva sa u nich takzvané stimulačné polohovanie, pri ktorom dieťa leží na deke na koni. Fyzioterapeut dieťa ukladá do rôznych polôh, ktoré vychádzajú zo základného psychomotorického vývoja.
„Kôň ovplyvňuje najmä hrubú motoriku, predovšetkým schopnosť udržať optimálne držanie tela. Aby sa pacient nehrbil, aby lepšie stál, sedel a chodil,“ hovorí rehabilitačný lekár Karol Hornáček. Chôdzu, základný pohybový stereotyp, je podľa neho veľmi ťažké ovplyvniť.
„Pacient, ktorý má obmedzenú pohyblivosť dolných končatín povedzme pre DMO, poškodenie mozgu alebo miechy a nie je schopný dolné končatiny ovládať, si sadne na koňa, ten mu ich nahrádza a pozitívne ovplyvňuje celé telo.“
Kôň ako najlepší kamarát
Pohyb z chrbta koňa sa podľa Hornáčka prenáša na panvu pacienta, rozhýbe mu dolné končatiny, trup aj horné končatiny. „Pacient cvičí od prstov na nohe po držanie hlavy. Pôsobenie je komplexné a rovnako dôležitá, ako telesná, je aj psychická zložka,“ konštatuje rehabilitačný lekár.
Hipoterapia podľa Hornáčka dokáže dodať pacientovi sebadôveru. „Osud a stav pacientov, ktorí sú napríklad celý život na vozíku, je veľmi zložitý. Keď však sedia na koni, premiestňujú sa, majú pocit kráčania a nadnášania, ktorý im vozík dať nedokáže.“
Individuálny prístup
Hipoterapia tiež zmierňuje to, čo je nadmerné, a naopak podporuje to, čo je slabé. Pri telesnej stránke to vidieť najviac na svalovom napätí, ktoré majú niektorí pacienti s poškodením centrálnej nervovej sústavy. „Práve krokom koňa, pôsobením jeho tepla, ktoré sa prenáša na človeka a pôsobením gravitácie, sa svalové napätie zmierňuje a uvoľňuje. Niektorí pacienti ho zase majú znížené a jazdou na koni sa zvyšuje.“
Pri hipoterapii je podľa predsedníčky SHA dôležitý individuálny prístup ku klientovi. „Napríklad niekto, kto má problémy s bedrovými kĺbmi, nemôže na koni sedieť obkročmo, ale existujú aj iné možnosti.“ SHA sa zameriava na vzdelávanie nových hipoterapeutov a poskytuje poradenské služby v spomínanej oblasti .
Chcete čítať viac takýchto článkov? Sledujte nás aj na Facebooku!
Zdieľať na