Vlastná úroda stojí čas, peniaze aj námahu v záhrade: Oplatí sa vôbec pestovanie zeleniny?

pestovanie zeleniny vlastnými rukami a čerstvá úroda

Za pestovateľským úspechom sa často skrývajú aj dlhé hodiny namáhavej práce (Zdroj: Freepik/freepik)

Snívate o zbere vlastnej čerstvej zeleniny, ale stále neviete, s čím by ste mali začať? Možno si ani nie ste istí, či sa to ešte vôbec oplatí. Pestovanie zeleniny síce predstavuje skvelý zdroj nutrične hodnotných potravín, no bez počiatočnej investície vloženej do nákupu semienok a sadeníc sa k vlastnej úrode nedostanete. Navyše treba obetovať čas, ktorý si starostlivosť o budúcu úrodu vyžaduje. Chcete vedieť, do čoho idete, keď sa rozhodnete sadiť?

V článku sa dočítate:

Kedy sa pestovanie zeleniny oplatí?

Každý aktívny záhradkár vie, že najväčšou odmenou za úsilie vložené do starostlivosti o úžitkovú časť záhrady je zber vlastnej úrody. Hoci práce v záhrade sú pre mnohých z nás príjemným spestrením všedných dní, za pestovateľským úspechom sa často skrývajú aj dlhé hodiny namáhavej práce prispôsobenej podľa potrieb záhrady i počasia. Nie je prekvapivé, ak s príchodom novej sezóny ešte stále váhate, či sa vám pestovanie vôbec oplatí.

Na druhej strane, s neustále rastúcimi cenami potravín, energií a ďalších životných nákladov sa ponúka aj ďalšia otázka.  Dalo by sa pestovaním vlastnej zeleniny prípadne i ovocia predsa len čo-to ušetriť? Pestovanie ako také môže byť pre každého veľmi prospešné a uspokojivé. Skôr, ako sa do toho pustíte, mali by ste zvážiť niekoľko dôležitých faktorov:

  1. Časová investícia – Pestovanie zeleniny si vyžaduje čas a úsilie. Musíte sa venovať príprave pôdy, výsevu semienok, sadeniu sadeníc, pravidelnej starostlivosti o rastliny, zalievaniu, odstraňovaniu burín či hnojeniu. Ak sa úspešne dopracujete k úrode, vás čas si vyžiada aj jej zber a spracovanie. Ak záhradné práce patria k vášmu hobby a k dispozícii máte dostatok času alebo si ho dokážete vytvoriť, pestovanie zeleniny môže byť skvelou aktivitou.
  2. Finančná investíciaOčakávaná úspora v podobe menej častého nakupovania čerstvej zeleniny v obchode si vyžaduje počiatočné finančné náklady. Bez nákupu semienok, prípadne sadeníc, ak si ich nepredpestujete sami zo semienka, bez hnojív a prípravkov na ochranu rastlín proti chorobám a škodcom sa pravdepodobne nezaobídete. Aj toto je faktor, podľa ktorého sa musíte rozhodnúť, či ste ochotní investovať do vlastnej úrody.
  3. Kvalita a čerstvosť potravín – Možnosť priameho prístupu k čerstvo dopestovaným hodnotným potravinám z vlastných zdrojov je jedným z hlavných benefitov pestovania zeleniny. Podľa starostlivosti, ktorú pri dopestovaní zvolíte, si budete môcť byť istí, že zelenina nebola ošetrená chemickými postrekmi a vaša úroda má vysokú kvalitu.
  4. Zdravotné a environmentálne výhodyPestovanie vlastnej zeleniny môže mať pozitívny vplyv aj na vaše zdravie, keďže získate možnosť konzumovať čerstvé sezónne potraviny. Tým, že budú dopestované v lokalite, v ktorej žijete, budú zároveň ohľaduplné k životnému prostrediu. Konzumáciou vlastnej úrody odbremeníte prírodu od závislosti na preprave či plastových obalov.
  5. Uspokojenie a potešenie – Pre mnohých je pestovanie zeleniny príjemnou voľnočasovou aktivitou, ktorá prináša osobnú spokojnosť, naplnenie a potešenie. Pozorovanie rastu a vývoja rastliniek a neskôr aj zber a konzumovanie plodov vašej vlastnej práce môže byť veľmi uspokojivé.

Ktoré druhy zeleniny jednoducho dopestuje aj začiatočník?

Spravidla tou najjednoduchšou zeleninou býva tá, ktorú možno dopestovať zo semienok. Existuje mnoho druhov zeleniny, ktoré sú pestovateľsky nenáročné a relatívne jednoduché na pestovanie aj pre začiatočníkov. Vždy je ale dôležité venovať pozornosť správnej starostlivosti o rastliny, vrátane zalievania, hnojenia a ochrany pred škodcami a chorobami.

  • Paradajky – sú veľmi odolné a ich pestovanie je možné vo väčšine klimatických podmienok. Okrem záhrad alebo skleníkov môžu rásť aj v kvetináčoch na terasách a balkónoch.
  • Papriky – mnohé odrody sú vhodné aj pre začiatočníkov. Vo väčšine podmienok sa dá dopestovať chutná papriková úroda. Podstatné je vyberať druhy papriky aj podľa svojich chuťových preferencií – štipľavá alebo neštipľavá, na priamy konzum alebo aj na ďalšie spracovanie a podobne.
  • Uhorky – sú taktiež pomerne nenáročné. Rastú rýchlo a dobre sa im darí aj v horúcom a vlhkom počasí. Z pravidelne dozrievajúcej úrody sa budete môcť tešiť počas celého leta. Aj vtedy, ak nemáte celkom ideálne pôdne podmienky.
  • Šalát – napríklad hlávkový alebo listový, dokáže dopestovať každý. Na úrode si môžete pochutnať už o pár týždňov. Aj šalát patrí k tým zeleninám, ktoré možno pestovať ako na záhrade, tak aj na balkóne alebo na terase.
  • Špenát – dobre odoláva chladu, preto je možné pestovať ho takmer celý rok. Pre začiatočníkov bez skúseností je to tiež výborná voľba.
  • Mrkva – patrí k zeleninám pestovaným zo semienok. Zakoreňuje pomerne hlboko, vďaka čomu pomerne dobre znáša aj suchšie obdobia. Ak máte ľahšiu dobre priepustnú pôdu, pestovanie sa vám iste podarí.
  • Cibuľa – je tiež pomerne ľahko pestovateľná. Vysádzanie je možné na jar aj na jeseň, pričom obľúbenejším časom výsadby býva najmä jarné obdobie. Sadenie je možné zo semienka alebo zo „sadzačkových“ malých cibuliek. Biela, žltá, červená, jarná či šalotka. Vybrať si môžete podľa vlastných preferencií.
  • Strukoviny – napríklad hrach je na pestovanie nenáročný a poskytuje veľmi dobrú úrodu. Akonáhle máte pôdu pripravenú, hrach môžete vysádzať. Ideálne je, ak to stihnete približne do polovice júna, neskôr by už pre vysoké teploty nestihol vykvitnúť. Vysoké šance začiatočníka na prvú úrodu máte aj s inými druhmi strukovín.
  • Reďkovka – ako ďalšia rýchlo rastúca zelenina patrí k prvej jarnej zelenine. Po výsadbe si na čerstvej úrode môžete pochutnávať už približne o 25 dní. Ak ju budete vysievať priebežne každé 2 – 3 týždne, zabezpečíte si pravidelnú úrodu na celú sezónu.
👉 MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ:
Recept na dnes: Výdatná polievka so zelenou fazuľkou pripravená na netradičný spôsob

Ako začať s pestovaním zeleniny?

Ak sa rozhodnete pestovať zeleninu, dôležité je venovať pozornosť niekoľkým kľúčovým faktorom:

  1. Výber vhodného miesta na pestovanie – okrem správne zvoleného miesta s ohľadom na priestorové nároky jednotlivých druhov zeleniny, je takisto dôležitý výber stanovišťa s optimálnymi slnečnými podmienkami. Niektoré rastliny ho vyžadujú viac, iné sa uspokoja aj s polotieňom. Dôležité je preto vopred vedieť, aké požiadavky majú tie druhy zeleniny, ktoré sa rozhodnete pestovať.
  2. Príprava pôdy – prvým krokom k očakávaným výnosom úrody je kvalitná príprava pôdy s dobrým odtokom vody. Aby ste dosiahli optimálne hodnoty živín pre rast rastlín, pôdu môžete pridaním kompostu alebo hnojív obohatiť.
  3. Vyhýbajte sa preplnenej výsadbe – rastliny nevysádzajte v príliš tesnej blízkosti, aby mali dostatok priestoru potrebného pre správny rast. Príliš tesná výsadba môže zapríčiniť zvýšenú náchylnosť na choroby a môže tiež obmedziť prístup rastlín k slnečnému svetlu.
  4. Ochrana pred škodcami a chorobami – keďže by mohli poškodiť nielen rastlinky, ale ovplyvňujú aj celú budúcu úrodu, treba byť voči nim obozretní. Rastliny počas rastu pravidelne monitorujte a na prevenciu alebo v prípade akútnej potreby použite organické prostriedky.
  5. Pravidelné zalievanie – väčšina zeleniny potrebuje pre správny rast a vývoj aj dostatok vody. Zalievajte pravidelne a uistite sa, že pôdu udržiavate primerane vlhkú, ale nie premočenú.
  6. Pravidelná údržba – okrem odstraňovania buriny zahŕňa aj pravidelné odstraňovanie odumretých častí rastlín. Zabezpečíte tým nielen zdravý rast, ale pomôžete opäť  minimalizovať riziko šírenia chorôb a škodcov.
  7. Vhodná podpora pre rastliny – vo forme oporných kolíkov, tyčí alebo stojanov, ktoré niektoré druhy ako paradajky, uhorky alebo hrach potrebujú pre svoj rast a produkciu dobrej úrody.
  8. Zber v správnom čase – aby ste z dopestovanej úrody zeleniny dostali nielen najlepšiu chuť, ale aj výživové hodnoty, dôležité je úrodu zberať v správnom zrelom stave.
zalievanie zeleniny s krhlou
Väčšina rastlín potrebuje pre správny rast aj dostatok vody (Zdroj: Freepik/prostooleh)

Aké sú výhody domáceho pestovania?

Je ťažké určiť najväčšiu hodnotu, ktorú domáce pestovanie zeleniny prináša. Benefity domácej zeleniny závisia najmä od individuálnych preferencií a potrieb jednotlivca. Nie je preto jednoznačne možné vybrať len jednu hodnotu, ktorú táto činnosť prináša. Atraktívnu voľbu bude pestovanie predstavovať najmä pre tých, ktorí si cenia čerstvosť, nutrične hodnotné potraviny a zároveň majú radi prehľad o pôvode toho, čo konzumujú.

👉 MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ:
VIDEOTIP Jarná starostlivosť o jahody: Ovplyvní letnú úrodu – na toto by ste nemali zabudnúť!

Domáce pestovanie zeleniny môže byť prínosné najmä pre niektorý alebo aj pre všetky z nasledujúcich dôvodov:

  • Zdroj čerstvej a zdravej stravy – doma pestovaná zelenina býva zvyčajne čerstvejšia a máva vyššiu výživovú hodnotu ako zelenina kupovaná v sieti obchodov. Ak sa rozhodnete pre ekologický spôsob pestovania, budete mať istotu, že neobsahuje pesticídy ani iné neželané látky.
  • Kontrola pestovania – presne viete, ako si budúcu úrodu pestujete a máte plnú kontrolu nad tým, ako rast rastlín podporujete. Ak si zvolíte prístup ekologický s organickými podpornými prípravkami proti škodcom alebo chorobám, môžete sa celkom vyhnúť aj používaniu chemických prípravkov.
  • Úspora finančných prostriedkov – za predpokladu zníženia vašich bežných nákladov na nákup čerstvej zeleniny, pestovanie vlastnej zeleniny môže byť aj ekonomicky výhodnejšie. Semienka, priesady a ďalšie pestovateľské potreby môžu byť vo výsledku lacnejšie ako nakupovanie zeleniny v obchode.
  • Prínos pre životné prostredie – aj pestovaním môžete prispieť k zníženiu uhlíkovej stopy. Ak sa vyhnete nakupovaniu zeleniny, ktorá často býva balená do plastových obalov a prepravovaná z veľkej diaľky, vaše pestovanie bude mať aj ekologický prínos.
  • Podpora lokálneho pestovania – svojou pestovateľskou činnosťou sa priamo i nepriamo zapájate do komunity pestovateľov vo vašom okolí a pomáhate prispieť k zachovaniu biodiverzity a udržateľnosti lokálnych potravinových systémov.
  • Sebarealizácia aj vzdelávanie – pestovanie zeleniny predstavuje skvelú príležitosť naučiť sa niečo nové a osvojiť si nové zručnosti. Zlepšíte si tiež úroveň chápania ekosystému aj kolobehu prírody.
  • Relax a zábava – v neposlednom rade práce v záhrade môžu byť napriek fyzickej námahe aj príjemne uvoľňujúce a oddychové. Väčšina ľudí si čas strávený prácami v záhrade užíva. Priebežné sledovanie rastu a pokrokov pri pestovaní a možnosť tráviť čas na čerstvom vzduchu prináša tiež veľa radosti.

Pestujete si zeleninu?

Aké riziká treba zvážiť pri pestovaní?

Akokoľvek je predstava úrody vlastnej zeleniny pre vás lákavá, pri pestovaní netreba zabúdať ani na mnohé premenné faktory, ktoré môžu vaše nadšenie i úsilie ohroziť. Hrabkaním sa v hline môžete síce získať cennú úľavu od stresu aj cítiť nekonečné uspokojenie z vidiny budúceho vlastného jedla. Do tejto „hry“ však vstupujú aj niektoré riziká, ktoré môžu ovplyvniť úspešnosť vašej úrody prípadne zdravie.

Potenciálne rizikové faktory zahŕňajú napríklad:

  1. Choroby a škodcov – ktoré môžu napadnúť rastliny. Rastliny môžu ohrozovať napríklad všakovaké druhy invázneho hmyzu, hlodavce, ale aj rôzne choroby v podobe plesní či vírusov. Je dôležité monitorovať svoje rastliny a prijať preventívne opatrenia na ochranu pred týmito problémami.
  2. Používanie pesticídov alebo chemikálií – ak sa pri pestovaní rozhodnete použiť pesticídy alebo chemikálie na ochranu svojej úrody pred škodcami alebo chorobami, môžete čeliť riziku kontaminácie potravín aj životného prostredia. Dôležité je preto používať tieto látky obozretne a ak to je možné, zamerať sa skôr na ekologické alternatívy.
  3. Nedostatok vody alebo nadmerná zálievka – nedostatkom vody rastliny neprospievajú a spomaľuje sa ich rast. Na druhej strane, nadmerné množstvo vody vedie k zahnívaniu a podporuje šírenie chorôb. Je dôležité udržiavať rovnováhu a zabezpečiť, aby rastliny mali vodu v optimálnom množstve a vyvarovať sa ako premočeniu, tak aj vysychaniu.
  4. Nesprávna výživa pôdy – nedostatok živín v pôde môže spôsobiť zaostávanie rastlín v raste a nedostatočnú úrodu. Na druhej strane, ak je niektorých živín v pôde priveľa, aj to môže mať negatívny vplyv na zdravú kondíciu rastlín a takisto na životné prostredie. Je dobré pôdu testovať a poznať jej výživové hodnoty. V prípade potreby, pridaním organických hnojív alebo kompostu treba zabezpečiť, aby pôda mala správne živinové hodnoty.
  5. Znečistenie pôdy a vody – pestovanie zeleniny na znečistenej pôde, ako aj používanie znečistenej vody, môže budúcu úrodu kontaminovať toxickými látkami.
  6. Konkurencia s burinami – buriny môžu zvádzať so zeleninou konkurenčný boj o živiny, vodu či svetlo. Pravidelné odstraňovanie burín podporuje zdravý rast a vývoj vašej úrody.
  7. Nepriaznivé poveternostné podmienky – extrémne teploty, obdobia sucha, prívalových dažďov, silného vetra výrazne ovplyvňujú budúcu úrodu. Je dôležité byť pripravený aj na tieto podmienky a minimalizovať ich vplyv alebo zvážiť dostupné možnosti ochrany rastlín, napríklad formou záhradných tunelov alebo ochranných tkanín.
👉 MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ:
Chcete pestovať čučoriedky v kontajnerových nádobách? Týchto 8 tipov by ste nemali prehliadnuť

Ako kalkulovať pestovateľské náklady?

Presné sledovanie nákladov a výnosov predstavuje síce užitočný náhľad do ekonomiky domáceho pestovania, dopracovať sa k presnému výsledku nebude jednoduché. Keďže skutočný výnos pestovania zeleniny závisí od mnohých premenných, presný proces ekonomického zhodnotenia môže byť pomerne zložitý. Nemalý podiel na náročnosti kalkulácie vstupných nákladov budú mať tiež neustále sa meniace ceny či zdražovanie energií.

Ak pri zvážení všetkých výhod a nevýhod zo všetkého najviac uprednostňujete čísla, základné porovnanie vašich pestovateľských nákladov by orientačne malo zahŕňať nasledujúce premenné:

  • sadbový materiál – semienka resp. sadenice (balenie resp. ks/eur)
  • hnojivo – potrebné na dopestovanie kalkulovaného druhu zeleniny (kg/eur)
  • prípravky na ochranu proti chorobám a škodcom (kg/eur)
  • očakávaný odhad (vyjadrený v kg alebo na m2) alebo dosiahnutý výnos v prípade posezónnej kalkulácie
  • ďalšie premenné – napríklad cena vody na zavlažovanie, na kultiváciu pôdy a podobne
  • prácnosť – vyjadrená hodinami vašej práce (čas na prípravu pôdy, výsev/sadbu, pletie buriny, okopávanie, zavlažovanie, prihnojovanie a vo finále aj zber úrody)
  • bežná cena kalkulovaného druhu zeleniny v obchode (kg/eur) – s ktorou porovnáte vaše náklady na pestovanie.
mladá žena s notebookom pri zeleninových hriadkach
Pocit z dobre vykonanej práce sa cenou vyjadriť nedá (Zdroj: Freepik/jcomp)

Bežné finančné náklady vynaložené na nákup semienok alebo sadeníc môže ovplyvňovať tradícia značky, semenársky spôsob pestovania i ekologická hodnota semienok a sadeníc. Rozdielne ceny môžete nájsť aj v prípade výberu semienok geneticky fixovaných odrôd a semienok hybridov, ktorých vlastnosti nie sú fixované v génoch.

Zo skúseností vieme, že semienka od známych semenárskych producentov na trhu bývajú častejšie dostupné najmä tie hybridné, označované ako F1. Na kvalite osiva to neuberá, naopak, výnosnosť môže byť vyššia. Keďže zvyčajne platí, že hybridné odrody bývajú peľovo sterilné, ich nevýhodou môže byť každoročná potreba nákupu nového osiva.

Náklady na dopestovanie úrody bude v konečnom dôsledku ovplyvňovať tiež vami preferovaný spôsob pestovania či kvalita použitého záhradníckeho materiálu (napr. oporné tyče, spevňovacie piny, siete a mnohé iné). Množstvo času, ktorý vám záhradné práce zaberú asi cenovo kalkulovať nebudete. Ovplyvnený zručnosťou, dôslednosťou práce alebo skúsenosťami možno čas považovať za veľmi variabilný faktor. Pri zohľadnení vstupných nákladov však naň netreba zabúdať a aspoň orientačne zohľadniť aj tento atribút náročnosti.

V prípade, že sa rozhodnete zeleninu dopestovať s pridanou hodnotou v organickej kvalite, vaše vstupné náklady na osivo, sadivo, použité hnojivo a spôsob ošetrovania budú v porovnaní cien vychádzať vyššie. Pestovanie napríklad na hriadkach sa v porovnaní s vyvýšenými záhonmi môže javiť ako ekonomicky výhodnejšie. Na založenie vyvýšených záhonov síce budete potrebovať vstupnú investíciu, ich výhodou však môže byť možnosť trvalej využiteľnosti pre budúce pestovateľské sezóny.

Keďže faktorov a premenných, ktoré vplývajú na ekonomickú výhodnosť je veľa, stanovenenie presnej kalkulácie je takmer nemožné. Pravdou je, že pri domácom spôsobe pestovania ide ekonomická výhodnosť často nabok. Býva však vyvážená chuťou vlastnej čerstvej úrody a neoceniteľne dobrým pocitom zo skvele odvedenej práce, ktorý sa v žiadnom obchode kúpiť nedá.

Po zvážení množstva premenných, ktoré kalkuláciu výhod a nevýhod pestovania zvyčajne ovplyvňujú, sa prikláňame k názoru, že kvalita, ktorú získate vlastným pestovaním, je vyššia a práve tá môže byť rozhodujúcim faktorom.

Sledujte náš Instagram

Zdroj: Plnielanu.sk
Odporúčame