Román Svetlo, ktoré nevidíme od Anthonyho Doerra by nemal chýbať v žiadnej knižnici. V roku 2015 získal Pulitzerovu cenu a v slovenčine vychádza už druhýkrát. Príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí sú v čase vojny plní odhodlania a nádeje vás chytí za srdce.
Slepé dievča a osirelý chlapec
Marie-Laure býva s otcom v Paríži neďaleko Národného prírodovedného múzea, kde otec pracuje ako kľučiar a zámočník. V šiestich rokoch prichádza o zrak. Jej otec chce, aby sa naučila orientovať hmatom a trafila domov, a preto jej vytvorí presnú repliku štvrte, ktorú obývajú. Keď má Marie-Laure dvanásť, do mesta vtrhnú nacisti a s otcom musia vyhľadať útočisko u samotárskeho prastrýka v dome na pobreží. Odnášajú si so sebou klenot z múzea, ktorý je nesmierne vzácny a zároveň nebezpečný.
Sirota Werner vyrastá s mladšou sestrou v nemeckom banskom mestečku. Raz spolu nájdu jednoduchý rádioprijímač a chlapec jeho čaru okamžite podľahne. Stáva sa z neho opravár a s týmito dôležitými technickými výdobytkami si rozumie ako málokto. Práve táto jedinečná zručnosť ho dostane na prestížnu internátnu školu pre Hitlerovu mládež, kde vládne disciplína a drezúra.
Z nej neskôr prechádza do špeciálnej jednotky, ktorá má vyhľadávať a likvidovať akékoľvek známky odboja. Werner si postupne uvedomuje, že jeho talent spôsobil stratu mnohých životov. Vydáva sa preto na púť do hlbín vojnovej mašinérie a napokon sa ocitá v Saint-Malo, kde stretáva Marie-Laure.
Odhodlanie uniknúť vojne
Strhujúci román je napísaný naozaj majstrovsky a pútavo. Kapitoly sú písané striedavo z pohľadu Marie-Laure a z pohľadu Wernera. Sú označené aj dátumami, aby mohli čitatelia ľahšie sledovať príbehovú linku, ak sa niektoré jej časti vracajú do minulosti. Postavy sú živo a verne vykreslené. Budete im držať palce, aby ich odhodlanie uniknúť vojne nebolo márne a prežijete s nimi všetky emócie, od radosti až po smútok.
Z recenzií vyberáme hodnotenie Valérie: „Hlboký príbeh dvoch detí a neskôr mladých ľudí, ktorých osud sa nevšedne preplietol pomocou rádiového vysielania. Názov knihy nás odkazuje na neviditeľné časti elektromagnetického žiarenia, vďaka ktorému je umožnené aj rádiové spojenie. Zároveň je to paralela na svetlo ľudských charakterov, ktoré sa objaví (alebo aj nie) až v najhorších situáciách života. Marie-Laure je symbolom čistého človeka. Svetlo, ktoré nevidí, pretože je slepá, z nej vyžaruje charakterom nepokriveným dobou a okolnosťami.
Naopak, Werner je mladík, ktorého naivné detské sny o kariére vedca zadupala vojna, chudoba, snaha vymaniť sa z nej a vlastný konformizmus. Napĺňanie očakávaní okolia ho dovedie cez elitnú nacistickú školu až na front, naprieč vojnou zmietanou Európou ako člena nemeckej jednotky radistov, ktorá odhaľuje nelegálne vysielanie odboja. Až stretnutie s Marie-Laure, aj keď len krátke, v ňom opäť prebudí dobro ukryté pod hlbokým nánosom rešpektovania príkazov, strachu a prispôsobovania sa. Všetko to svetlo, ktoré nevidíme.“
Zdieľať na