Profesor Michal Mego, popredný slovenský onkológ, pracuje na viacerých výskumoch, ktorých výsledky by v budúcnosti mohli pomôcť onkologickým pacientom. Medzi nimi je aj štúdia, o ktorej dúfa, že dá definitívnu odpoveď na otázku, či možno pri liečbe efektívne využívať aj probiotiká.
Veľmi podstatná časť vašej medicínskej praxe sa týka translačného výskumu v onkológii. V čom spočíva?
Cieľom je preniesť poznatky z laboratória do klinickej praxe. Alebo aj naopak, ak sa vyskytne určitý klinický problém, tak sa ho snažíme namodelovať v laboratóriu, napríklad na bunkových líniách, alebo na myších modeloch. Tak sa usilujeme daný problém vyriešiť a výsledok aplikovať v klinickej praxi.
Na akých projektoch v rámci translačného výskumu pracujete?
Spolu s kolegami pracujeme na viacerých projektoch súčasne. Jedna časť výskumu sa týka nádorov prsníka a cirkulujúcich nádorových buniek (CTC) – to sú bunky zodpovedné za tvorbu metastáz. Projekt sa začal ešte počas môjho pobytu v USA a stále sa realizuje.
Druhá časť výskumu sa týka nádorov semenníkov, ktoré sú síce zriedkavé, no zároveň sú najčastejšími nádormi u mladých mužov medzi dvadsiatym a štyridsiatym rokom života. Úspešnosť liečby je v tomto prípade veľmi vysoká. Napriek tomu máme veľmi nízke percento pacientov, u ktorých štandardná liečba nezaberie. Práve preto sa snažíme nájsť spôsob, ako zlepšiť ich prognózu a nájsť nový typ liečby, ktorý by ich dokázal uzdraviť.
V týchto prípadoch liečby máte dva patenty. Z čoho pozostávajú?
Oba patenty sa týkajú nových metód na detekciu cirkulujúcich nádorových buniek. Jeden bol vyvinutý v spolupráci so špecializovaným pracoviskom v USA a druhý u nás na Slovensku. Ide o spôsob, ako detekovať nový podtyp cirkulujúcich nádorových buniek, ktoré na súčasné metódy liečby vôbec nereagujú. Presnejšie povedané, ako zvýšiť detekciu spomínaných nádorových buniek.
Ako si máme laicky vysvetliť pojem detekcia?
Detekcia znamená zachytenie alebo vychytanie nádorových buniek z krvi. Ak ich totiž zachytíme a dostaneme do skúmavky, máme šancu ich ďalej analyzovať a zistiť ich vlastnosti, aby sa nám to premietlo v klinickej praxi. Na základe vlastností týchto cirkulujúcich nádorových buniek by sme chceli do budúcnosti naplánovať konkrétnu liečbu pre daného pacienta.
Z nádoru sa do krvi uvoľňujú nádorové bunky. Je ich pomerne málo, a to je dôvod, prečo sa stále hľadajú nové metódy, ktoré by tieto bunky dokázali z krvi efektívnejšie zachytiť. Keďže je problém opakovane pichať do nádoru a brať z neho vzorky, je oveľa jednoduchší spôsob zachytiť tie bunky práve z krvi. A to vieme urobiť opakovane kedykoľvek počas liečby pacienta.
Úspešnosť liečby nádorov semenníkov je veľmi vysoká. V čom sa snažíte liečbu priviesť takpovediac k dokonalosti?
V prípade pacientov, u ktorých liečba nádorov semenníkov nezaberá, sa snažia o to, aby zistili, v čom sa ich nádor odlišuje od tých, ktoré sa podarilo už vyliečiť.
Aký význam má translačný výskum?
Podstatný pre translačný výskum je aj dostatok biologického materiálu konkrétnych pacientov. Špecifikom translačného výskumu je to, že pacient je priamo centrom skúmania a prakticky od neho nie je odtrhnutý. Každý pacient predtým, ako do daného výskumu vstúpi, musí podpísať po oboznámení sa s ním súhlas. Samotný pacient vie, že zo samotného výskumu nebude mať žiadny prospech. Jeho výsledky však môžu pomôcť iným pacientom.
Doktorandské štúdium na LF UK ste absolvovali prácou na tému Možnosti uplatnenia probiotík v onkológii. Aké je ich aktuálne uplatnenie vo vašom medicínskom odbore?
V jednom z aktuálnych výskumov sa pomocou probiotík snažíme znížiť riziko hnačiek a iných komplikácií pri podávaní chemoterapie. Naše doterajšie výsledky ukazujú, že probiotiká by mohli byť v tomto smere veľmi prospešné. V súčasnosti sa realizuje veľká celoslovenská štúdia, o ktorej dúfame, že dá definitívnu odpoveď na to, kde by mohli byť práve probiotiká štandardnou súčasťou liečebnej praxe.
Študovali ste aj v zahraničí, na Viedenskej škole klinického výskumu a Lekárskej viedenskej univerzite. V čom vám to bolo prospešné?
Štúdium som spolu s mojimi kolegami mohol absolvovať vďaka pánovi profesorovi Krčmérymu. Práve on sa výrazne zaslúžil o to, že slovenskí študenti mohli ísť za vzdelaním do Viedne. Štúdium bolo zamerané na klinický výskum a na všetky jeho legislatívne a metodologické aspekty. Od naplánovania štúdie až po samotnú realizáciu výskumu. Napríklad aj testovanie nového lieku.
Pôsobili ste aj na Texaskej univerzite v Houstone ako hosťujúci profesor. Ako si na toto obdobie spomínate?
Práve tu sa nám podarilo objaviť nový podtyp cirkulujúcich nádorových buniek, o ktorom dovtedy nik nevedel. Konkrétne sme zistili, že tieto typy buniek, ktoré sa dostávajú z nádorov do krvi, nie sú rovnaké, ale heterogénne. S kolegami sme objavili v laboratórnych podmienkach ich najagresívnejší typ.
Ktoré otázky sa pacienti pýtajú najčastejšie?
Najčastejšie otázky sa týkajú príčiny a spôsobu vzniku rakoviny. Pacienti sa nás tiež pýtajú na úpravu stravovacieho režimu, fyzických aktivít, alebo na prognózu liečby. Dokonca aj na to, aký dosah bude mať ochorenie na ich potomstvo, rodinu.
V roku 2017 vám prezident SR udelil titul profesor. K čomu vás tento titul zaväzuje a čo pre vás znamená?
Získanie akéhokoľvek titulu nie je iba o človeku, ktorému je udelený. Predovšetkým je to o kolektíve spolupracovníkov. Dôležitejšia ako tento titul je pre mňa možnosť výchovy ďalšej generácie lekárov, výskumníkov a odborníkov v onkológii.
Aký je váš názor na takzvané zázračné a zaručené lieky na liečbu rakoviny, ktorých reklamy sa doslova valia z médií i sociálnych sietí?
Pacientom sa snažím vysvetliť, že ak liečba skutočne funguje, tak by si ju výrobca tých liekov či prípravkov zaregistroval, pretože by na tom zarobil niekoľkonásobne viac peňazí ako tým, že ich propaguje napríklad cez internet alebo sociálne siete. Ak účinok akýchkoľvek liekov nie je dokázaný a ich výrobca chce za ne materiálny prospech, je veľká pravdepodobnosť, že ide o podvod a nemá to nič spoločné so serióznosťou.
Zdieľať na