Pohyb je dôležitou prevenciou v boji proti rôznym ochoreniam, aj preto nový údaj všetkých prekvapil. Pretože už približne 4 000 krokov prejdených denne môže dokonca znížiť riziko úmrtia na akúkoľvek príčinu. Vyplýva to zo štúdie zverejnenej v stredu v časopise European Journal of Preventive Cardiology. TASR správu prevzala z televíznej stanice Sky News a denníka The Guardian.
Nový údaj počtu krokov prekvapil
Odborníci často odporúčajú 10 000 krokov ako denné minimum na udržanie dobrej kondície a zdravia, pripomína Sky News. Vedci pod vedením profesora kardiológie na zdravotníckej univerzite v poľskom meste Lodž Macieja Banacha však prinášajú nové zistenia.
Ich štúdia, ktorú uverejnila aj Európska kardiologická spoločnosť, uvádza, že presne 3 967 krokov denne postačuje na to, aby sa začalo znižovať riziko úmrtia – a to z akejkoľvek príčiny. Pravdepodobnosť, že sa človek stane obeťou kardiovaskulárnych ochorení, sa znižuje už pri dosiahnutí 2 337 krokov denne.
Zvýšenie počtu krokov o 1 000 denne spája štúdia s 15 percentným znížením rizika úmrtia z akejkoľvek príčiny. Ďalších 500 krokov navyše súvisí so znížením rizika úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia o sedem percent. Zdravotný prínos sa podľa štúdie zvyšoval aj pri prejdení 20 000 krokov denne.
Riziko úmrtia sa znižuje výrazne u mužov a aj u žien
Ľuďom starším ako 60 rokov sa riziko úmrtia znížilo o 42 percent, ak denne prešli od 6 000 do 10 000 krokov. U mladších dospelých, ktorí prešli od 7 000 do 13 000 krokov, sa toto riziko znížilo o 49 %.
Experti pod vedením Banacha použili údaje zo 17 štúdií, na ktorých sa zúčastnilo celkov 226 889 ľudí. Tých sledovali v priemere sedem rokov s cieľom posúdiť vplyv rôzneho počtu denných krokov na ich zdravie. Všetci zúčastnení boli zdraví.
Priemerný vek účastníkov štúdie bol 64 rokov, pričom ženy a muži boli zastúpení v takmer rovnakom počte. Závery štúdie platia podľa Banacha pre ženy i mužov bez ohľadu na vek či miesto bydliska.
Banach pripomenul, že vo svete je k dispozícii čoraz viac moderných liekov na špecifické ochorenia, ako sú napríklad choroby srdcovo-cievneho systému. „Zmena životného štýlu – vrátane stravy a cvičenia – môže byť pri znižovaní kardiovaskulárneho rizika a predlžovaní života minimálne rovnako účinná alebo dokonca účinnejšia,“ uviedol Banach.
Zdieľať na