Pri psoch sa môže zdať, že pokiaľ ide o príkazy, vedia ľudskú reč hravo rozoznávať, avšak nový výskum naznačuje, že tomu, čo hovoríme, venujú väčšiu pozornosť, než sme si doteraz mysleli. Pes a človek si síce rozumejú často aj bez slov, no tieto zistenia vedcov priniesli fakt, že to môže byť aj inak.
Do slúchadiel im púšťali úryvky z Malého princa
Výskumníci – ktorí zariadili, aby psy so slúchadlami na ušiach počúvali úryvky z novely Malý princ od Antoina De Saint-Exupéryho – odhalili, že mozgy našich psích spoločníkov dokážu pri počúvaní ľudských hlasov rozpoznať rozdiel medzi rečou a časťami, kde sa naopak nehovorí vôbec nič. Psy tak dokážu reagovať na reč a poukázať aj na neznámy jazyk.
Tím vedcov uviedol, že ich zistenia podporujú štúdie z minulosti, ktoré tvrdia, že zvieratá môžu mať podobné schopnosti, ako ľudia. „Naše schopnosti spracovať reč a jazyky nie sú nevyhnutne jedinečné vo všetkých spôsoboch tak, ako si myslíme,“ povedal doktor Attila Andics, hlavný autor štúdie z Univerzity Eötvösa Loránda v Maďarsku.
Do výskumu zapojili 18 psov rôzneho veku a plemien, ktoré boli vycvičené na to, aby dokázali ležať vo vnútri zariadenia magnetickej rezonancie bez obmedzení a so slúchadlami na ušiach. Boli im prehrávané nahrávky ľudí, ktorí čítali úryvky z Malého princa. Najprv zaradom a súvisle, potom zostrihané a v inom poradí tak, aby zneli nezmyselne a neprirodzene.
Psy dokonca rozoznávajú aj to, či sa jedná o iný jazyk
Výsledky publikované v časopise NeuroImage odhaľujú, že mozgy psov mali odlišnú aktivitu vtedy, keď počuli alebo nepočuli súvislú reč, a to bez ohľadu na to, či použitý jazyk v ukážkach poznali. Vedci im púšťali španielske a maďarské nahrávky. Prišli dokonca na to, že čím dlhšiu hlavu mal pes, tým lepšie vedel jeho mozog rozlíšiť pasáž s rečou od tej nerečovej.
Zistilo sa, že mozog psa viac reagoval na tie časti, kde reč nebola. „U ľudí zvyčajne vidíte silnejšiu odozvu na reč,“ povedal Andics a dodal, že sa zdá, že psy jednoducho na reč nie sú „naladení“, a teda ju vnímajú pomocou iných mechanizmov v mozgu. „Pravdepodobne zistili, že normálna, prirodzená reč naozaj aj prirodzene znie a naopak, druhý rečový vzorec zas pre nich znie prekvapivo a nezvyčajne,“ dodáva.
Výskum tiež odhalil, že psy reagovali na pre nich známe a neznáme jazyky len v prípade, keď vnímali reč človeka, a nie práve tie miesta v nahrávkach, kde reč chýbala. To tiež znamená, že schopnosť psov rozlišovať medzi jazykmi nezávisí len od toho, že nimi hovoria odlišní ľudia. Ak je pes vystavený známemu jazyku, je naň citlivejší.
Reč vnímajú a počúvajú nás, aj keď s nimi nehovoríme priamo
„To podporuje aj pozorovanie, že staršie psy vedia viac rozlišovať medzi dvoma jazykmi,“ povedal Andics, „má zmysel skúmať reakciu psov na ľudskú reč, pretože žijú v tomto prostredí s nami, no nie sme si istí, či je to niečo, čo dokáže iba psí mozog. Nevieme zatiaľ povedať, či sa psi skutočne zlepšili v rozpoznávaní reči vďaka tomu, že tu sú s nami už desiatky tisíc rokov.“
Sophie Scottová, profesorka kognitívnej neurovedy na University College London, uviedla: „Je to veľmi pekná ukážka toho, ako nám psy načúvajú a koľko informácií z reči získavajú aj napriek tomu, že sa im priamo neprihovárame alebo nepoužívame slová v reči, ktoré by mohli rozpoznať,“ povedala.
Zdieľať na
Zdieľaní