„Po smrti muža si ma vzala dcéra k sebe do domu, ale stále sa tam cítim len ako hosť. Presťahovala som sa sto kilometrov z mesta, kde som poznala každú uličku. A kde na cintoríne leží aj môj Vladko.“
Nechcem sklamať svojich blízkych, ale naozaj uvažujem, že sa vrátim späť. Už to nepôjde do bytu, v ktorom som prežila tie najšťastnejšie roky s milovaným mužom, ale aspoň niekde nablízku by som si garsónku kúpiť dokázala. Bojím sa však toho, že sa zasa budem cítiť sama.
Zdieľať na