„Bez prehnanej skromnosti musím povedať, že u žien som to mal vyhrané už pri vstupe do podniku. Nebodaj keď zazreli prívesok na kľúčoch značky môjho auta. Najradšej by do neho naskočili, ešte sme ani nemali dopité. Pre mňa to boli všetko zábavky, ktoré trvali tak maximálne dva týždne. V tom čase som si nevedel predstaviť, že by som začal chodiť s recepčnou, predavačkou, ani so sekretárkou či učiteľkou.“
Minulosť nás vie niekedy pekne dobehnúť. Zrazu sa ocitneme na druhom brehu a až potom si uvedomíme, ako malicherne sme sa správali.
Zdieľať na
Zdieľaní