Dlhšie a častejšie driemanie počas dňa môže byť predzvesťou Alzheimerovej choroby. Vyplýva to zo štúdie, ktorá sledovala denné spánkové návyky starších ľudí. Nadmerné „šlofíky“ sú podľa vedcov skôr varovným príznakom ako príčinou duševného úpadku, napísal denník The Guardian .
Zistenie by mohlo pomôcť zjednotiť rozporuplné výsledky štúdií, ktoré merajú účinky zdriemnutia cez deň na kognitívne zdravie starších ľudí. Niektoré predchádzajúce výskumy zdôrazňovali prínos malej siesty po obede pre dobrú náladu, bdelosť a výkonnosť pri riešení úloh.
Viac ako tisíc zúčastnených
Najnovšia štúdia uvádza, že zvyšujúci sa počet šlofíkov súvisí s vyššou pravdepodobnosťou vzniku miernej kognitívnej poruchy alebo Alzheimerovej choroby. „Môže to byť znak zrýchleného starnutia,“ uviedla psychiatrička Yue Leng z Kalifornskej univerzity v San Franciscu. „Hlavný záver je, že ak ste neboli zvyknutí driemať a všimli ste si, že začínate byť cez deň viac ospalí, môže to byť signál zhoršujúceho sa kognitívneho zdravia,“ dodala lekárka.
Vedci sledovali po dobu niekoľkých rokov viac ako 1 000 ľudí v priemernom veku 81 rokov. Účastníci nosili každý rok zariadenie podobné hodinkám, ktoré sledovalo ich pohyb až po dobu 14 dní. Výskumníci interpretovali každé dlhšie obdobie bez aktivity od 9:00 do 19:00 hodín ako spánok.
Účastníci každý rok podstúpili testy na vyhodnotenie poznávacích schopností. Na začiatku štúdie nemalo 76 percent z nich žiadnu kognitívnu poruchu, 20 percent malo miernu kognitívnu poruchu a štyri percentá trpela Alzheimerovou chorobou.
Výsledky štúdie
U ľudí, ktorým sa nerozvinuli kognitívne poruchy, sa driemanie po obede predĺžilo v priemere o 11 minút ročne. Po diagnóze miernej kognitívnej poruchy sa tento nárast zdvojnásobil na celkových 24 minút a po diagnóze Alzheimerovej choroby sa takmer strojnásobil na celkových 68 minút, uvádza štúdia.
Účastníci výskumu, ktorí si zdriemli viac ako hodinu denne, mali celkovo o 40 percent vyššie riziko vzniku Alzheimerovej choroby ako tí, ktorí si zdriemli menej ako hodinu denne. A ľudia, ktorí si zdriemli aspoň raz denne, mali o 40 percent vyššie riziko vzniku Alzheimerovej choroby ako tí, ktorí si zdriemli menej ako raz denne.
Predchádzajúci výskum, ktorý porovnával mozgy po smrti pacientov, ukázal, že u osôb s Alzheimerovou chorobou bolo zistených menej špecializovaných neurónov, ktoré podporujú bdelosť.
Presný mechanizmus zatiaľ nepoznáme
Neobvyklé spánkové vzorce, nespavosť a nekvalitný nočný spánok sú u ľudí s demenciou bežné, ale najnovšia práca ukázala, že dôležitú úlohu zohráva aj bežný šlofík. Autori uviedli, že pocit stále väčšej ospalosti počas dňa môže byť skorým príznakom toho, že v mozgu prebiehajú zmeny, ktoré sú predzvesťou demencie.
Podľa Yue Leng nie je možné vylúčiť, že driemanie spôsobuje kognitívne problémy. Neexistuje ale biologický mechanizmus, kvôli ktorému by mohlo spôsobiť Alzheimerovu chorobu.
Zdieľať na
Zdieľaní