Pravdivý príbeh: Porušil som celibát, kvôli láske som sa vzdal svojho poslania cirkvi

pravdivý príbeh

Kvôli láske som sa vzdal svojho poslania v cirkvi (Zdroj: GettyImages)

Už na základnej škole sa vo mne vyformovala láska k Bohu. Ako som dospieval, tento vzťah sa iba prehlboval. Nikoho v mojej rodine teda neprekvapilo, keď som sa rozhodol byť kňazom. Moja mama sa spočiatku aj naplakala, bolo jej ľúto, že jej jediné dieťa jej nikdy nedá vnúčatá, ale časom sa s tým zmierila. A to vtedy ešte ani len netušila, čo za skúšku nám život pripraví.

Mal som 43 rokov keď mi na spoveď prišla žena. Neviem koľko mala rokov, ako vyzerala. Počul som ju iba po hlase. Bol zamatový a veru, nespomínal som si, že by som ho predtým niekedy počul. Hľadala vo viere útechu a pomoc, pretože jej manžel zomieral na rakovinu. Celé toto obdobie trvalo asi 7 mesiacov, kým jej manžel odišiel na druhý svet. Za ten čas som o nej zistil azda všetko.

Mala iba 34 rokov, jedno maličké dieťa, ešte nemluvňa, bola študovaná a pracovitá. Nežná. Nikdy nebrala vieru až tak vážne, aj keď sa doma modlievala. Všetko to zmenila až tá udalosť s mužom. Po jeho smrti som pre ňu dokonca zorganizoval zbierku, aby sa až toľko netrápila. Už počas toho, ako sa mi spovedala, sa medzi nami vytvorilo pekné puto. Nikdy doposiaľ som nepocítil takú sympatiu voči niekomu ako voči nej. Voči Diane, tak sa volala a volá dodnes. Jediné, čo zmenila, je priezvisko a adresa.

Stretávali sme sa takmer každý druhý deň. Chodila na omše, na cintorín kládla kvety mŕtvemu manželovi, pomáhala v kostole. Vraj sa tam necíti toľko sama. Neskôr začala so sebou nosiť aj jej malú dcérku, ktorá bola krásna rovnako ako ona. Bol som rád v ich prítomnosti. Už vtedy som sa pristihol pri tom, že na ňu myslím aj vo voľnom čase a že sa mi o nej sníva. Neraz to boli sny plné vášne, z ktorých som sa spovedal sám pred sebou a cítil veľmi ponížene. Nič som na sebe ale nedal poznať, aj keď vidieť ju v obtiahnutých nohaviciach, blúzkach s plným dekoltom alebo šatách mi dávalo čo robiť.

Raz ma pozvala na večeru. Vraj len tak, ako kamaráti. Neodmietol som, dokonca som sa obliekol a vystrojil najlepšie ako som vedel. Bol to krásny večer. Dali sme si dobré jedlo, rozprávali sa o všelijakých témach a pri tom, ako som ju odprevadil domov sme sa pobozkali. Už vtedy sa však – ako v každom malom meste – začali šíriť reči, že niečo spolu máme. Neuniesla to, a tak sa mi priznala, že zvažuje, že sa odsťahuje nielen z mesta, ale aj z celého okresu. Vedel som ale, že ja bez nej už nedokážem existovať. Bolo to ťažké, ale rozhodol som sa skončiť s celibátom, skončiť s cirkvou. Myslím, že sme za to boli aj verejne linčovaní, každý to dával za vinu Diane, a to ma na tom mrzí najviac.

Odsťahovali sme sa veľmi ďaleko, mamu som zobral so sebou. Má vnučku a nikdy mi to nezazlievala. S Dianou sme sa vzali, osvojil som si jej dieťatko a žijeme v harmonickom manželstve, a ja som svoje rozhodnutie dodnes neoľutoval. Boha stále milujem, avšak viem, že som urobil správne. Tu je moje miesto. Doma, pri žene a dcére.


Zaujal vás pravdivý príbeh? Prečítajte si ďaľších 55 v novej knihe, ktorá je ideálnym darčekom aj na Vianoce!

“Kniha Kniha 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás (Zdroj: Plnielanu)

Zdroj: plnielanu.sk

Odporúčame

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close