Keď som si po pár rokoch zamestnania povedal, že skúsim sám rozbehnúť svoj biznis, ešte som netušil, že raz dopadnem takto… V okolí som bol známy ako ten, ktorý za málo peňazí všetko dobre opraví. Vďaka tomu som si našiel popri svojej práci automechanika aj vlastných zákazníkov. Autá som im opravoval doma, v garáži, a vďaka tomu som si mohol niečo privyrobiť a odložiť peniaze navyše.
Mal som však pred tridsiatkou a veľké plány. Aj preto som sa odhodlal, že dám výpoveď a začnem podnikať s opravovaním áut sám. Najskôr to bolo iba u mňa v garáži, po zhruba roku som si prenajal menšiu dielňu. Svoju prácu som miloval a zákazníkov pribúdalo.
Po ďalšom roku som prijal na výpomoc kolegu. V práci som trávil všetok čas a rodinu som podľa slov manželky zanedbával. Ja som to tak ale nevidel. Chcel som, aby bolo o nich postarané. Žiaľ, vzťah nám napriek tomu nevydržal. Dôvodom bolo, že sme sa odcudzili. Možno za to mohla moja práca, ťažko povedať.
Mal som 38 rokov a bol som zrazu sám. S dcérou som sa stretával najskôr každý druhý víkend, neskôr raz za mesiac. Raz som sa opustil pri pohári piva s kamarátom. Myslel som si, že si už nikdy nikoho nenájdem. Posmešne povedal, že je to možné, veď ktorá by chcela chodiť s mužom, čo je neustále v montérkach, špinavý od oleja a zavretý v garáži. Mnou tie slová doslova zatriasli, pretože som si uvedomil, že má pravdu.
Založil som si profil na online zoznamke a po nejakom čase som sa dokonca stretol s Jankou. Atraktívna 31-ročná žena, štíhla a dobrodružná. Vyústilo to do toho, že na prácu som už zrazu nemal, alebo skôr nechcel mať, toľko času. Poučil som sa. Každý deň som končil o 17. hodine a potom sme s Jankou mali program. Raz sme išli nakupovať, potom na večeru, do divadla, do kina. Zapáčil sa mi takýto život, avšak odrážalo sa to aj na peniazoch. Janka bola náročná. Musel som niečo vymyslieť.
Tým, že som už zamestnával dvoch ľudí a mali sme veľmi dobre rozbehnutú autodielňu mi neostávalo nič iné, ako skúsiť to cez biznis. Išiel som na to najskôr tak, že som zákazníkom povedal, že si musia nechať vymeniť aj niečo, čo nebolo treba. Vďaka tomu som mal aj viac práce. Lenže, tým pádom mi to pridalo aj viac roboty a na ňu som nemal čas.
Došlo to až do takého bodu, že som im nakoniec opravil iba to, čo bolo treba a zároveň som ich nahovoril aj na výmenu iných vecí. Hovoril som im, že je to veľmi potrebné, aj keď to tak nebolo. Nikdy som tieto nepotrebné veci neopravil a ani nevymenil, iba som si za to pýtal peniaze. Dokonalý biznis! Podarilo sa mi utajiť to aj pred spolupracovníkmi.
Po meste už išli reči, že sme zdraželi, ale bolo mi to jedno. Chcel som si udržať Janku a množstvo tých kabeliek, dovoleniek a večerí sa skrátka nezaplatí samo. Zákazníkov takto klamem dodnes. Dávam si však pozor na to, aby som si vyberal ľudí, pri ktorých som presvedčený o tom, že sa tomu nerozumejú. Dúfam, že mi na tento podvod nikto nikdy nepríde.
Zdieľať na
Zdieľaní