Stať sa učiteľkou bol odmalička môj sen. Mali sme to v rodine. Učiteľkou bola moja maminka aj babka. Moje kroky tak automaticky viedli týmto smerom. Našťastie, učiteľky vždy treba a tak som nemala problém zohnať si prácu. Mojím zameraním bol slovenský jazyk a biológia. Trochu netradičná kombinácia, doteraz neviem, k čomu mám bližší vzťah.
Učila som na miestnom gymnáziu už asi 10 rokov. Keď sme pri veku, asi by som mala uviesť aj ten svoj. Čoskoro budem na torte sfúkavať už 40 sviečku. Poďme ale poporiadku.
Som vydatá a žila som v harmonickom manželstve. Alebo skôr nudnom. Manžel bol stále v práci, ja som bola v práci a po poobediach ešte opravovala písomky či doučovala. V mojom živote bol až neskutočný stereotyp. Mala som trochu pocit, že som vyhorela. Veľmi dobre mi padlo, že sa blížili letné prázdniny a ja som zvoľnila. Mala som tak viac času na svojich rodičov aj koníčky.
Nový školský rok začal ako obvykle. Pribudli nejaké ustráchané prváčence a do tretieho ročníka nový žiak. Vraj nadaný hokejista, ktorý k nám prestúpil kvôli tomu, že začal trénovať v miestnom hokejovom tíme. Fíha, pomyslela som si. Na druhej strane som sa nevedela ubrániť tomu, že to bude ďalší drzý tínedžer, ktorý si myslí, že mu patrí celý svet. Obzvlášť športovci boli v škole vždy problémoví a učenie flákali, ako sa len dalo.
Pamätám si na prvý moment, keď som vstúpila do ich triedy na hodinu slovenčiny. Sedel sám, hneď v prvej lavici za katedrou. Moje dojmy o drzom tínedžerovi neboli príliš vzdialené od jeho výzoru. Sedel neslušne, oblečenú mal značkovú mikinu a ešte aj žul žuvačku. Zdal sa byť veľmi vysoký a vyzeral aspoň o niekoľko rokov staršie od jeho rovesníkov. Počas hodiny bol ticho, avšak keď som sa ho na niečo spýtala, vedel odpovedať. Hlúpy zrejme nebol. Aj zo vstupnej písomky dostal 2, čo nebola veru až taká zlá známka.
Raz na hodine som dala študentom poznámky, ktoré mal jeden z nich diktovať a ostatní si ich mali zapisovať. Potrebovala som doopravovať posledné písomky. Ten nový však nenapísal ani čiarku. Namiesto toho na mňa civel prenikavým pohľadom. Raz do očí a raz na prsia. Iba som ho napomenula, aby si písal. Zrazu som si však začala všímať, že na mňa pozerá nejako inak. Po hodine dokonca prišiel do kabinetu, aby sa ma spýtal, či ho budem doučovať slovenčinu. Odmietla som, nechcela som doučovať vlastných študentov, aby niekto nemal pocit zvýhodnenia. Uprosil ma však.
Hodiny sme si dohodli hneď po skončení ich vyučovania priamo v triede. Zo začiatku to bolo oukej, ale zrazu sa mi dotkol ruky a povedal, že dnes mi to mimoriadne pristane a keby som jeho spolužiačka, určite by ma zavolal na rande. Hlúposť, viem, ale úplne ma to rozrušilo. Pristihla som sa pri tom, že aj doma som na neho viackrát myslela. Hanbila som sa sama pred sebou a smiala sa nad tým, aká som hlúpa.
Ubehli tri mesiace a blížili sa vianočné prázdniny. Dovtedy sa nič neudialo, iba atmosféra medzi nami sa dala krájať. Cítila som, ako ma vyzlieka pohľadom. Mali sme ako každý týždeň doučovanie, poslednú hodinu v danom roku. Po nej ma poprosil, či by si odo mňa mohol požičať knihu, o ktorej som im hovorila na hodine, vraj si ju bude cez sviatky čítať. Nemala som dôvod nesúhlasiť. Išiel so mnou po ňu.
Položila som si veci na stôl a začala hľadať danú knihu. Zrazu však zatvoril dvere, zamkol ich, pristúpil ku mne, chytil ma jemne za vlasy a pobozkal ma. Neviem prečo, ale nebránila som sa. Naše jazyky sa preplietali ako keby sa odjakživa poznali. Začal sa dotýkať mojich pŕs a cítila som jeho stoporený penis. Veľmi som po ňom zatúžila, s manželom sme spolu nemali sex ani nepamätám. Vysadil ma na stôl, okročila som ho nohami a… Mala som sex so svojím 17-ročným študentom. Po jeho skončení sme boli obaja v rozpakoch a rýchlo som mu povedala, aby odišiel. Urobil tak.
Bola som v strese z toho, čo sa odohralo. Kde som nechala hlavu. Čo som mala robiť. O pár dní som poslala riaditeľovi email, že dávam výpoveď a že zároveň idem na PN. Už som sa tam nemohla ukázať. V škole boli prekvapení, čo je za mojím náhlym odchodom. Najväčšie prekvapenie však ešte len prišlo. Po pár týždňoch mi meškali moje dni a test ukázal jasné dve čiarky. Váhala som, či ísť na potrat, ale nedokázala som to. S manželom sme sa počas Vianoc zblížili a tak mi napadlo iba jediné. Povedať mu, že spolu čakáme dieťa.
S tým študentom som sa už nikdy nevidela, aj keď sa ma snažil kontaktovať. Poprosila som ho aby ma nechal na pokoji a tak aj urobil. Na svet som priviedla zdravé dievčatko. Manželstvo sa nám zmenilo o 180 stupňov. Ja však každý deň zaspávam s výčitkami, ktoré ma zožierajú. Dúfam, že nikto nikdy nezistí, ako som zlyhala.
Zaujal vás pravdivý príbeh? Prečítajte si ďaľších 55 v novej knihe, ktorá je ideálnym darčekom aj na Vianoce!
Kniha 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás (Zdroj: Plnielanu)
Zdieľať na