Volám sa Augustín, ale známy a rodina ma volajú Gusto. Tento rok oslávim okrúhlych 50 rokov. Myslím si, že som obyčajným a priemerným chlapom. Mám priateľku s ktorou žijeme v mojom dome spolu s jej dvomi deťmi. Ešte pred niekoľkými mesiacmi som väčšinu dňa trávil v práci, motal som sa okolo domu a keď som mal chvíľu voľna, tak som si lebedil pred televíziou.
Takýto život mi stačil a vyhovoval. Keď prišla za mnou žena s tým, aby sme niekam išli na výlet, až sa mi vlasy dupkom stavali. Na také sprostosti som nemal čas, myslel som si. Donekonečna tiež omieľala, že ona chce ísť na dovolenku k moru. Problém nebol v peniazoch ale v tom, že ja som si odmietal sadnúť do lietadla.
Videl som predsa dosť katastrofických seriálov, kde vysvetľovali, prečo sa zrútilo lietadlo. Nie, nie, nie, ja som si svoj život vážil. Bohužiaľ, vždy som ženu odbil, že ja na také nie som. Nebral som na ňu ohľad. Bol som pokrytec a zbabelec.
Všetko sa zmenilo v momente, keď som si nahmatal hrčku na semenníku. Ako klasický chlap z dediny som tomu dlho neprikladal vážnosť. Až keď sa hrča začala zväčšovať, chtiac-nechtiac som išiel k urológovi. Vyzeralo to na nádor. Našťastie sa táto diagnóza nepotvrdila. Vtedy som si však uvedomil, že život je príliš krátky na to, aby sme odmietali niečo, čo sme nikdy nevyskúšali. Ako môžem mať strach z lietania, ak som nikdy neletel?
Po obdržaní dobrých výsledkov som si to zamieril rovno do cestovnej kancelárie. Kúpil som zájazd pre mňa aj moju priateľku. Bol jún a pracovníčky v cestovnej kancelárii ma presvedčili na Turecko. Let tam vraj trvá krátko, more je už ako-tak vyhriate, počasie ideálne a ešte tam bude málo ľudí.
Keď som prišiel domov a oznámil som polovičke, aby si pripravila plavky, že o týždeň letíme, nechcela mi veriť. Ani po tom, čo som jej ukázal faktúru. Deň D však nadišiel. Aj keď sa mi triasli kolená a krvi by ste sami nedorezali, zvládol som to. Ani som nevedel, že letím. Bolo to úžasné! Od toho momentu som si zamiloval cestovanie a lietanie. Je perfektné, že za pomerne málo peňazí a relatívne krátky čas môžeme byť na úplne inom kontinente. Zrazu vidím to, čo som inokedy obdivoval iba v televízii. Z cestovania sa stala moja vášeň.
Dnes pravidelne cestujeme aspoň trikrát do roka. Raz na jar na poznávanie Európy, v lete k moru. No a v zime? V zime si trúfam na destinácie, o ktorých som kedysi ani netušil. Tento rok sa chystáme do Kene a na safari. S priateľkou sa náš vzťah zlepšil o milión percent.
Niekedy asi potrebujeme, aby nás osud postrčil vpred a až zlá udalosť nám otvorila oči. Ak to čítate aj vy a bojíte sa lietania, skúste prekonať svoj strach. Nečakajte, kým sa vám stane niečo zlé. Život si musíme užívať plnými dúškami.
Zdieľať na