Pravdivý príbeh: Manželka je lenivá, prenáša to aj na deti

Rodina

thinkstockphotos.com

Manželstvo mi na prvýkrát nevyšlo, ale dostal som šancu na reparát. Stretnutie s Gabikou bolo pre mňa osudové. Hneď ako som ju zbadal, cítil som, že ona bude moja. Bola tiež rozvedená, a tak veľmi dobre chápala, čím som si prešiel.

Keď sme sa vzali, nezískali sme len jeden druhého, ale aj naše deti. Ja som mal dcéru, ktorá žila so svojou matkou, ale pravidelne sme sa vídavali. Gabika mala syna, ktorý ostal po rozvode s ňou. Bál som sa, ako ma Alex prijme. Rozvod svojich rodičov nezvládal najlepšie. Bol však už skoro dospelý, navyše ja som nebol dôvodom rozchodu. Veril som si, že hoci nebudem nikdy na mieste jeho otca, čo som ani nemal v pláne, nájdeme si k sebe cestu a budú z nás aspoň kamaráti.  

Dva roky od svadby sa nám narodil náš syn. Gabika ostala na materskej, ja som pokračoval vo firme. Zákazky sa hrnuli, bol som spokojný, ale pomaly som nestíhal byť na všetko sám. Ponúkol som Alexovi, že môže chodiť so mnou a zarobiť si nejaké to euro. Alex odmietol, ešte sa aj urazil. Gabika mi neskôr trocha vyčistila žalúdok. Vraj prečo toho chlapca nútim do niečoho, čo nechce.  Alex je umelecký typ, nie na manuálnu prácu a musí sa pripravovať na príjimačky.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Sesternica si žije ako prasa v žite – z našich peňazí


Nechcel som robiť rozbroje, tak som na to nič nepovedal. Alexa nevzali na umeleckú školu, ostal preto rok doma a pripravoval sa, aby ho vzali na ďalší rok. Vnútri som s tým nesúhlasil, aby sa mladý chlapec len tak povaľoval a nič nerobil, len sa učil, ale Gabika s tým bola stotožnená.

Ja som bol celý deň v práci, manželka sa starala o syna. Tak som predsa len dúfal v to, že Alex popri učení aspoň doma uprace, možno navarí, keď ja ani Gabika sme na to nemali čas. Nebavilo ma sa zakaždým vracať do totálneho bordelu. Jeden večer mi po ťažkom dni praskli nervy. Vyštekol som na Alexa, nech láskavo začne pomáhať v domácnosti, keď za neho všetko platím a starám sa oňho. Nebola to práve najšťastnejšia vec, ktorú som mu mohol povedať. Dostalo sa mi za ňu to, čo nechce počuť asi žiaden nevlastný rodič. Nie som jeho otec, nech mu nerozkazujem. Zabolelo to. Ešte viac potom to, že Gabika mu na to nič nepovedala, nezastala sa ma. Miesto toho mi navrhla, nech si nejakú pomoc, ktorá nám bude chodiť upratovať, zaplatíme.

S Alexom sme sa od hádky nebavili, ale blížili sa jeho narodeniny a ja som od ženy dostal tip, čo by ho potešilo. Najnovší telefón. Od svojho biologického otca by sa takého daru nedočkal. Ten poriadne neplatil ani to, čo mal. Alex dostal telefón odo mňa a naše vzťahy sa opäť urovnali.


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


Keď náš malý začal chodiť do škôlky, manželka sa do práce nevrátila, ostala doma. Dohodli sme sa tak. Bude sa starať o domácnosť. Chcel som zrušiť urpatovačku a pani, ktorá nám chodila žehliť. Tešil som sa, že niečo ušteríme. Platil som na dcéru z prvého manželstva, ťahal som domácnosť a štedrý som sa snažil byť rovnako k svojmu aj k nevlasntému synovi. Na niečom ušetriť by sa mi hodilo. Gabika však nechcela o niečom takom ani počuť. Dlho sme sa dohadovali, jej argumenty nakoniec prebili tie moje. Nech si to vyrátam, koľko času zahŕňa starostlivosť o deti a varenie. Kedy by podľa mňa mala ešte aj upratovať a žehliť. Deň má len dvadsaťštyri hodín.

Mám čo som si vybral. Gabika je proste taká, má rada svoj komfort. Nezazlievam jej to, aj napriek všetkému je to úžasná žena. Pochopil som však, že Alex zdedil svoju lenivosť po mame. Ťažko môžem po ňom chcieť, aby si upratoval, pomáhal mame, trocha ju odbremenil, keď sa to nemal ani poriadne kde naučiť, odpozorovať to. Pri mojom synovi si ale dávam pozor. Odmalička ho vediem k tomu, aby si upratal hračky, ustlal si posteľ. Nechcem, aby z neho vyrástol lenivec. Je to ťažké. Vidí, že nemusí, tak má potom v hlave zmätok. Prečo má robiť niečo, čo poriadne nerobí ani jeho mama a nemusí ani jeho brat. Zatiaľ ma však počúva a vidí, že makám a „neváľam si šunky“ – snáď mu to zostane až do dospelosti a bude z neho chlap schopný postarať sa sám o seba. 


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, FN
Odporúčame