Ak by niekto hľadal v slovníku opis niekoho, kto si vie vychutnávať život, našli by ste pravdepodobne mňa s manželkou. Milovali sme dobré jedlo, ktoré sme si aj dopriali. Každý rok sme si vybrali exotiku, kam sme sa na dva mesiace v zime spolu vyparili.
Lenže každá sranda niečo stojí. Nám tiež nepadali peniaze z neba samé, ako by si niekto mohol myslieť. Poctivo som celý život robil, obracal sa, aby som tento komfort mohol dopriať sebe aj Nadi. Keď prišla na Slovensko kríza, dotkla sa aj nás. Nebolo to ľahké. Musel som šetriť, kde sa dalo. Vyzeralo to, že bude musieť ísť pracovať aj Naďa. Vzhľadom na vtedajšiu situáciu, nebola pre ňu žiadna robota. Nejako sme to napokon ustáli, i keď po kríze to už nebolo ako pred ňou.
Neskôr som sa zamestnal v zahraničnej firme. Práve u nás otvárali novú pobočku. Po daždi svieti slnko, ako sa vraví. Lúče nových príležitostí zasvietili konečne po dlhej dobe aj na mňa. Robota ma bavila, so šéfom som si rozumel, klienti boli spokojní. Bola to len otázka času, kedy ma povýšia.
Nová ponuka v práci ma potešila, musel to však prebrať najprv so ženou. Išlo o to, že by som musel chodiť pravidelne do Talianska na zahraničné cesty. Naďa sa ukázala ako skvelá manželka, ktorá stojí pri svojom mužovi. Podporila ma na sto percent.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Manželka si začala s mladším, rozvod dávno oľutovala
Realita v mojej novej práci mala od idylky ďaleko. Bol som unavený z neustáleho cestovania. Taliani ma nevítali zrovna s otvorenou náručou a dávali mi pocítiť, že som cudzinec. Plus, Nadi bolo doma samej smutno. Chýbal som jej a ona chýbala mne. Zrazu sme nemali toľko času pre naše koníčky. Prehovoril som Naďu, nech to vydržíme aspoň do konca zmluvy, a potom sa uvidí.
Dostal som dokonca nápad, ako Nadi čas doma trocha urýchliť čakaním na mňa. Odkúpil som od brata jeho polovicu domu po rodičoch a navrhol manželke, nech ho krátkodobo prenajíma. Turistov bolo v našej oblasti z roka na rok viac. Najprv som bol na pochybách, ako to manželka zvládne. Nikdy nikde nepracovala. Obával som sa zbytočne. Nadi to išlo. Starala sa o inzerciu, aj o hostí.
Po sezóne sme sa dohodli, že Naďa pôjde na služobku so mnou a odtiaľ si odskočíme na dovolenku. Keďže turistov už v našom meste bolo málo, nainštaloval som do nášho prenajímaného domčeka kamery na chodbu a do záhrady, pre prípad vlámania.
Dovolenka nám vyšla, Naďu som odviezol domov a ja som sa musel vrátiť späť na pár dní do roboty. Pár týždňov na to som si všimol, že manželka začala znášať naše odlúčenie oveľa lepšie. Bol som rád. Aj po mesiacoch som mal malé výčitky, že nechávam manželku doma samú. Robil som to pre nás a obaja sme s tým súhlasili, ale chodilo sa mi do práce o niečo ľahšie.
Blížil sa mi koniec kontraktu. Mala to byť jedna z mojich posledných služobiek. Navrhol som manželke, nech ide so mnou. Mohli sme si po nej opäť odskočiť niekam sa zrelaxovať. Naďa odmietla, že chce porobiť veci okolo domu, na ktoré nebol čas.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Manžel ma podviedol s mladšou, miesto rozvodu som mu dala inú ponuku
V noci som si nadrábal zameškané. Sedel som za počítačom, pomaly nevidel na obrazovku. Musel som si trocha aj zdriemnuť, keď som zrazu začul zvuky. Po chvíli rozpoznávania som zistil, že to znie ako porno. Skúšal som zistiť, či som si niečo omylom nezapol. Po zatvorení všetkých okien v počítači mi ostalo už len jedno.
Bezpečnostná kamera nášho domu, ktorý sme prenajímali. Snažil som sa nájsť logické vysvetlenie. Hostia to byť nemohli, sezóna bola ukončená. Mohla to byť nejaká Nadina kamarátka, ktorá nemala kam ísť s priateľom. Toto vysvetlenie by bolo fajn, ak by kamarátka mala dvadsať rokov. A navyše, ten ženský hlas som veľmi dobre poznal. Bola to Naďa a rozdávala si to s nejakým cudzím chlapom. Kamery sme mali len na chodbe a v záhrade, ale vtedy by sa mi veľmi hodila aj v spálni.
Vybavil som si u šéfa voľno a na ďalší deň išiel rovno domov. Naďa mi mala čo vysvetľovať. Počas cesty som trocha vychladol. Bol som veľmi zvedavý, čo si manželka vymyslí. Keď som na ňu vybafol, čoho som bol svedkom, čakal som, že bude popierať viacej. Rozplakala sa a priznala sa. Vysvitlo, že nešlo o jednorazovú záležitosť. To by som bol možno ochotný odpustiť. Takto nebolo o čom.
V práci mi našťastie predĺžili zmluvu a ja som ostal rovno v Taliansku. Nemal som dôvod sa vracať domov. Chodil som už len za rodičmi. S Naďou sme sa rozviedli. Odvtedy som inú vážnu známosť nemal. Ženám som akosi prestal veriť. Náš vzťah mnohí opisovali ako ideálny. A čo som z toho mal? Pekné dovolenky, nezabudnuteľné zážitky a na konci krásne parohy.
Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.
Zdieľať na