Keď sa pozriem na svoju švagrinú Alenu, nedalo mi nenapísať tento článok. Dúfam, že si pri jeho čítaní všetky matky uvedomia, že plniť si vlastné sny cez deti môže dopadnúť aj takto zle. Poznám ju aj jej dcéru Miriam už roky a keď vidím, čo so svojou dcérou, mojou neterou, stvára – nezostáva mi iné len krútiť hlavou.
Alena ako mladá túžila po kariére modelky, tá sa však skončila skôr ako sa začala. Výška by aj vyhovovala, ale mame vždy chutilo jesť. Nakoniec sa rozhodla, že skúsi šťastie ako herečka. V tvári bola zaujímavá, bola rada stredobodom pozornosti. Tu bol však podľa jej slov na vine systém a zlá doba, do ktorej sa narodila, pre čo ju na konzervatórium nevzali ani na druhýkrát.
Všetky jej plány sa vyparili, keď stretla môjho brata Mira, ktorému po krátkej známosti porodila dcérku Miriam. Nevedeli sme sa na ňu vynadívať, bola ako obrázok. Možno v tej dobe si Aľa predsavzala splniť si pomocou Miriam vlastné neuskutočnené túžby z mladosti.
Po Ale mala Mima výšku a krásu, a tak sa jej mama rozhodla, že ju dá nafotiť profesionálom a fotky rozpošle do agentúr. Mimi dostala zopár ponúk, ale nebolo to nič prevratné, hoci Ala sa vždy chvastala akoby Mima bola budúca Claudia Schiffer. A najmä, Mimu ani modeling až tak nebavil, robila ho len kvôli mame. Jej mama však neprestala tlačiť na pílu. Platila krúžky tanca, pre mladé dievča nepotrebné skrášľovacie procedúry, posielala prihlášky do najrôznejších súťaží.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: To je matka – jedno dieťa miluje, na druhé si ani nespomenie
Čím viac sa úspech nedostavoval, tým viac ju Aľa poučovala, kritizovala, zdeptávala. Často som bývala u nich a neraz som sa čudovala ako sa tie dve spolu bavia. Najmä ako Aľa podkopáva mladej sebavedomie. Aj som sa jej snažila dohovoriť, ale nedalo sa. Nakoniec Mima jediný únik z depresií videla v jedle. Na strednej škole poriadne pribrala – bola z toho sama nešťastná. A čo Aľa? Neustále jej hovorila, aby schudla, že má väčšie brucho ako ona, jej matka. Nakoniec aj na môj popud zasiahol Miro, ktorý hoci by Alene dal všetko, sa nemohol pozerať na utrápenú a nervóznu dcéru.
Na výške sa Mime podarilo schudnúť pätnásť kíl a opäť žiarila. Chlapci za ňou zrazu leteli a nemožno sa im diviť. Na Miriam sa podpísala mamina ambiciózna výchova, a tak aj jej nápadníci prechádzali hustým sitom. Auto muselo byť samozrejmosťou, vlastné bývanie podmienkou. Príjemné vystupovanie a fyzicky príťažlivý. Najlepšie právnik alebo podnikateľ, či manažér s dobrým platom. Také boli ich požiadavky. Lenže keď mala dvadsať, jej rovesníci len ťažko pokryli všetky kritériá. Starší muži zas boli ženatí a ťažšie ovládateľní.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Dcéra kvôli priateľovi hladuje, čo s ňou mám robiť?
Raz dokonca Aľa Miriam odsúhlasila aj známosť s chlapom s obrúčkou. Vtedy sme sa aj poriadne pohádali, keďže sme v rodine práve riešili neveru sestrinho manžela. Ale pre Aľu bolo podstatnejšie, že bol poslancom v miestnom zastupiteľstve, mal vlastný obchod. Hovorila som im, že sa kvôli Mime nerozvedie keďže jeho žena má dve malé deti. Nedali si povedať. Románik trval len dovtedy, dokiaľ bolo jasné, že mám pravdu. Po ňom chodila s jedným Nemcom. Podľa Aliných slov som mala pocit, že svadba je na spadnutie, už sa videla v Nemecku. Nakoniec sa mi Mima pri náhodnom stretnutí rozplakala a povedala, že spolu už dva týždne nie sú, lebo ju podvádzal, ale mame sa to bojí povedať. Chápete to? Bojí sa to povedať vlastnej mame!
Čím viac sa sestra blížila k tridsiatke, tým bola opäť zúfalejšia a Aľa tiež. Dúfala, že keď aj Miriam pohorela v jej profesijných snoch, aspoň sa dobre vydá a zabezpečí seba aj ju. Vhodný kandidát na ženenie však nie a nie prísť. Miriam sa začala opäť prejedať a dotiahla to na svoju váhu zo stredoškolských čias. Lenže šance na ulovenie niekoho solventného prudko klesli s pribúdajúcim vekom a ručičkou na váhe.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Mysleli sme, že dcéra má ideálny vzťah – a namiesto toho toto!
Miriam tento rok oslávi tridsiatepiate narodeniny. Žije stále bez partnera, sama so svojou sebaľútosťou nad nespravodlivosťou sveta. Každá nová správa o úspechu niektorej z jej bývalých kamarátok alebo spolužiačok je pre ňu ako rana pod pás zaklincovaná výčitkou od vlastnej mamy, prečo tamtá môže a má, kým Miriam nie. To isté je aj so svadobnými oznámeniami. Veľakrát sa Miriam s Aľou na obrad vybrali len preto, aby mohli ohovoriť nevestine šaty z požičovne alebo výzdobu „len“ z ruží a sami sa tak uisťovať vo vlastnej dôležitosti.
Ani neviem koľkokrát som sa Ali snažila dohovoriť a Mime som tiež naznačovala, že nie všetko, čo hovorí jej mama, treba brať vážne. Aj keď si Mima niektoré veci uvedomovala, vždy v nej nakoniec zvíťazila výchova. Stále však dúfam, že s pribúdajúcim vekom pochopí, že nejde len o to mať bohatého chlapa alebo sa vidieť v časopisoch či byť medzi kamarátkami za frajerku. Či sa tak niekedy stane, to je otázka…
Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.
Zdieľať na