Pravdivý príbeh: Partnerku som spoznal cez internet, mama ju za to nenávidí

Muž

thinkstockphotos.com

V porovnaní s inými som bol vždy celkom vyťažený. Práca, koníčky, starostlivosť o rodičov. To všetko mi zabralo prevažnú časť dňa. Keď som sa vracal večer domov, čoraz viac som si uvedomoval, že ma tam nikto nečaká a cítim sa osamelo. Možností na zoznámenie som aj mal, len nikdy nebol čas to nejako dotiahnuť do úspešného konca a s dotyčnou sa opäť stretnúť. Kamaráti mi svoje nezadané známe dohadzovali jedna radosť. Ja som však dosť váhavý, veľa vecí zvyknem analyzovať a potrebujem čas, kým sa k niečomu vyjadrím. Ktorú by to bavilo, donekonečna len čakať?

Kde som sa cítil oveľa pohodlnejšie v komunikácii aj vo flirtovaní, bol internet a internetové zoznamky. Vedel som, že ak si niekoho niekedy nájdem, bude to práve touto cestou. Kamaráti ma upozorňovali, že takto nájde svoju spriaznenú dušu len pár šťastlivcov. A aj to po niekoľkých trapasoch a popáleniach. Mne tento spôsob úplne vyhovoval. Na svoj profil som si išiel kedy som chcel, bavil som sa s kým som chcel a ako dlho mi to vyhovovalo.

Aj keď moje prvé rande dopadlo katastrofálne, bral som to ako vstupné, ktoré musí zaplatiť každý, kto randí on-line. Čakal som totiž niekoho, kto sa opisoval ako “dobrého veľa nie je.” V skutočnosti toho naozaj nebolo veľa, čo by mi mohla táto dáma ponúknuť. Navyše jej fotky a reálny zjav boli od seba veľmi vzdialené premenné.

Na druhú skúsenosť by som najradšej čo najskôr zabudol. Aj napriek tomu, že dotyčná bola taká, akou sa prezentovala na zoznamke, chcela si len užiť. Zanechala mi nepeknú spomienku, ktorú museli doriešiť predpísané lieky od môjho lekára. Vtedy som si naozaj povedal, že moje okolie malo pravdu a na internete sú len podivíni a úchyláci, či už muži či ženy.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Syn si našiel lásku cez internet, dopadlo to katastrofálne


Potom som jeden večer naďabil na Katku. Kočka s milým úsmevom a vyšportovanou postavou. Obaja sme mali radi beh, slivkové gule a Rockyho. Písali sme si každý deň, stále bolo o čom. Oddaľoval som stretnutie ako sa dalo. Obával som sa, že je to príliš pekné, aby to bola pravda.

Napokon som si dal s Katkou prvé rande v kine a už ako som ju videl, ľutoval som, že som ju nepozval skôr. Bola krásna, výzorom aj povahou. Stretávali sme sa asi pol roka, keď ma Katka zavolala k jej rodičom na obed. Bral som to ako záväzok, že nasledujúca návšteva bude u našich.

Ešte predtým som mame povedal, že sa s niekým stretávam a na jej radosť to vyzerá, že sa konečne usadím. Samozrejme, mama chcela vedieť o Katke všetko. Moja priateľka nefajčila, nepila, mala skvelú robotu, vlastný byt a pochádzala zo slušnej rodiny. Všetko, na čom mojej mame záležalo, bolo  ako si predstavovala. Otázke, ako sme sa zoznámili som sa však zámerne vyhýbal. Mama nebola veľkým fanúšikom internetu a vedel som, že s tým bude mať problém.

Keď sa Katka a moji rodičia konečne stretli, otcovi sa hneď zapáčila. Mama bola rezervovaná, ako pri všetkých ľuďoch, ktorých nepozná, ale bola milá a vyzeralo to, že jej je Katka sympatická. Žiaľ, len dovtedy, kým Katka medzi rečou nespomenula, ako sme sa spoznali.


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


Zvyšok návštevy prebiehal neutrálne, ale už na druhý deň mi mama volala, či to s Katkou myslím vážne. Normálne dievčatá si totiž nehľadajú partnerov na internete. Vypočul som si zopár príbehov, ako susedovi zo štvrtého ušla žena s niekým, koho spoznala cez počítač. Tiež ako sa rozvádza kolegyňa sesternici, pretože našla manželovi v počítači viaceré pikantné konverzácie s rôznymi ženami. Skrátka, podľa mojej mamy, slušné dievčatá sa cez internet nezoznamujú. Sú tam len také, čo si chcú užiť alebo zahýbať.

Dúfal som, že mamu po čase jej zaujatosť voči Katke prejde. Aj keď sme spolu už nejaký ten piatok a hodnú chvíľu aj spolu bývame, nestalo sa tak. Už som bol z toho párkrát zúfalý. Neveril som, že mama nemá Katku rada len kvôli tomu, ako sme sa zoznámili. Snažil som sa od nej vypáčiť, že je za tým určite niečo iné.

Mama síce pripustila, že Katka je fajn dievča, ale ona si pri mne predstavovala niekoho iného. Bojí sa, aby som neostal sklamaný. Kde mám vraj istotu, že si Katka nepíše stále aj s inými? Ani argument, že aj môj otec mohol vypisovať listy z vojenčiny nielen mojej mame, ale ďalším dvadsiatim ženám, a môže to robiť doteraz, neobstál. Pretože to je podľa mamy iné.

Už to preto ďalej neriešim. Ja zoznamke cez internet vďačím za skvelú partnerku, ktorú by som inak nespoznal. Je mi jedno, s koľkými si písala predo mnou. Dôležité je, čo je teraz. To sme my dvaja a mama sa s tým musí zmieriť.


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, LN
Odporúčame