Som celkom obyčajná žena s celkom obyčajným životom a rovnako obyčajnými túžbami. Alebo sú trochu neobyčajné? Nech je tak či onak, rozhodla som sa, že si ich budem plniť. A že budem vedome každý svoj deň prežívať naplno. Chvíľu to totiž vyzeralo tak, že nestihnem už vôbec nič. A život je pritom taký krásny!
Nežila som nijako zvlášť aktívne, chodila som do práce a voľný čas som trávila pri televízii či knihe. Cez víkendy k nám chodili deti a tak plynul deň za dňom. S manželom sme sa vždy smiali, že sme takí panelákoví domasedi. Pohodlie bolo pre nás nadovšetko. Pred rokom som prekonala covid, ktorý vôbec nebol obyčajnou chrípkou, a hneď po tom som si v prsníku nahmatala hrčku.
Myslela som, že je to len nejaká zdurená uzlinka. Sotva som ešte poriadne stála na nohách po korone, zotavovala som sa len pomaly a posledné, čo som chcela, bolo chodiť po doktoroch. Covid prekonal aj môj manžel, tak sme sa zotavovali spolu, a ja som mu o hrčke nič nepovedala.
Prešli týždne a ja som spozornela, až keď sa objavila aj zvláštna bolesť v podpazuší. Vtedy som sa už ozaj vyľakala a zdôverila som sa dcére. Aj s tým, že som tri roky nebola na preventívnej kontrole. Vyhrešila ma, samozrejme, a ja som musela uznať, že som to podcenila. Nabrala som teda odvahu a vybrala sa k lekárke. „Kde ste boli doteraz?,“ spustila, keď som jej povedala o svojich problémoch. A hneď ma poslala na odborné vyšetrenia.
Čakal ma kolotoč nepríjemných procedúr. Už po mamografe to nevyzeralo dobre, ja som si ale nechcela pripustiť, že by som mohla byť vážne chorá. Slovo rakovina som sa ani neodvažovala vysloviť. Čakanie na výsledky bolo nekonečné a biopsia nakoniec obávanú diagnózu potvrdila. Musela som podstúpiť mastektómiu a následnú onkologickú liečbu.
Mohlo by vás zaujať: 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás
Prešla som si všetkým, čo sa v súvislosti s týmto ochorením spomína. Mala som obrovský problém so sebaprijatím. Bez prsníka som si nepripadala ako žena, ťažko som sa vyrovnávala už so stratou menštruácie v klimaktériu a dlho trvalo, kým som bola schopná intímností s manželom. Po chemoterapii mi vypadali vlasy, trpela som nevoľnosťami, schudla som 14 kíl. Depresie sa u mňa striedali s návalmi pozitívnej energie. A tie našťastie nakoniec zvíťazili.Ani neviem ako, ale pozviechala som sa. Jedného dňa som sa skrátka rozhodla, že tento boj vyhrám. A že nebudem len prežívať, ale žiť.
Ja, ktorá som bola rada, keď som sa mohla uvelebiť na gauči s dekou a knihou, som začala jazdiť na bicykli, zmenila som stravovanie a spísala som si zoznam toho, čo chcem stihnúť. Hneď prvou aktivitou bol zoskok padákom. Páni, to bol nezabudnuteľný zážitok, ktorý doprajem naozaj každému! Plakala aj smiala som sa od šťastia a naplno som prežívala ten pocit, že jednoducho SOM.
Okrem toho sme si s manželom kúpili chalupu. Teda, taký malý domček na konci jednej malebnej dedinky, a teraz v ňom postupne všetko opravujeme a zveľaďujeme. Vždy som túžila po chalupe pod horami a nie je pre mňa väčší relax, ako tráviť čas tam. Dokonca som sa pustila do renovovania starého nábytku a pestovania byliniek. Sme s mužom na chalupe každý víkend, chodievame na huby, na turistiku do okolia. Jazdíme na bicykloch, plávame v neďalekom jazere a večery trávime v záhrade. Kúsok za plotom sa nám pasú srnky a ja sa cítim naozaj šťastná.
Najkrajším darčekom pre mňa bolo, keď mi oznámili, že som vyliečená. Viem, že sa musím mať na pozore, že sa choroba môže kedykoľvek vrátiť. Ale až s uvedomením si blízkosti smrti som pochopila, ako veľmi chcem žiť. Nielen prežívať, ale žiť skutočne naplno. Robiť veci, ktoré ma tešia, byť s ľuďmi, ktorých mám rada. Možno to bude znieť pateticky, ale som za túto skúsenosť vďačná.
Zaujal vás pravdivý príbeh? Prečítajte si ďaľších 55 v novej knihe, ktorá je ideálnym darčekom aj na Vianoce!
Kniha 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás (Zdroj: Plnielanu)
Zdieľať na