Pravdivý príbeh: Postihnutého brata som neznášala, rana osudu všetko zmenila

Senior žena

V jeden okamih sa mi koľaj života prehodila absolútne na nečakanú výhybku (Zdroj: GettyImages)

Život píše tie najneuveriteľnejšie príbehy. V jeden okamih sa mi koľaj života prehodila absolútne na nečakanú výhybku…

Koľkokrát som si dávala otázky, ktoré si z času na čas kladieme mnohí: „Prečo som sa narodila? Aký je zmysel môjho života? Prečo mi život nadelil práve takýto osud? Odpovede prichádzali až časom. V detstve som mala vysoký morálny príklad v mojich rodičoch. Mama pokorne a skromne prijala narodenie môjho staršieho brata Janka, ktorý mal chromozóm navyše. Okrem neho dostal do vienka aj tvrdohlavú povahu, no mama sa nikdy nenechala vytočiť.

Nech už vyviedol čokoľvek, vždy k nemu pristupovala s láskou. „Mama, prečo ho nedáš do ústavu?!“ vyčítala som jej, keď som sa dostala do zložitého obdobia puberty. „Lebo ho mám rada. Učí ma byť lepším človekom.“ Jej dobrota mi vtedy vyslovene liezla na nervy, pretože som bola presvedčená o tom, že hraničí s hlúposťou. A preto som začala rebelovať. Fajčila som, pila a chodila neskoro domov.

„Elena, i keď si myslíš, že mi tým ublížiš, najviac škodíš sama sebe,“ hovorievala mi mama. Už dávno prekukla, aký je môj skutočný zámer. „Kvôli tomu idiotovi som nemala žiadne detstvo!“ kričala som na ňu, dúfajúc, že ju konečne preberiem z jej „svätuškárskeho“ módu. Mama nechodila do kostola, no verila v Boha, hoci ho nenazývala menom. Neudrela ma. Len sa na mňa uprene pozrela a povedala slová, na ktoré nezabudnem do konca života.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Volali ma koktavý Rišo, napriek tomu som všetkým vytrel zrak


„Janko prišiel medzi nás, aby nás naučil bezvýhradne milovať. Bol pre mňa aj pre otca obrovskou skúškou, ktorá však mala význam. Paradoxne, keby ho nebolo, boli by sme už dávno bez seba. Pred ním som bola egoistka, on ma naučil pozerať sa ďalej než na špičku nosa. Ty si si mohla užiť detstvo, Janko sa nikdy nenaučí bicyklovať, nenájde si frajerku, ani sa neosamostatní. Vie len jedno. Ľúbiť, a vycítiť, kedy je ľúbený.“

Tie slová boli pre mňa horšie ako facka. Bezmocne som vybehla na ulicu a zabuchla za sebou dvere. Čím viac som si nevedela poradiť so svojimi emóciami, tým viac som ubližovala Jankovi. Zamykala som sa pred ním, nadávala mu, hoci som vedela, že slová sa ho nikdy nedotknú. On ma však mal aj napriek tomu rád. Raz mi doniesol rozpučenú jahodu, druhýkrát motýľa, ktorému chýbalo krídlo. „Viem, ty za to nemôžeš,“ hundrala som. „No ja sa cítim taká nešťastná!“


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Bojovala som o život syna, muž zatiaľ spával s inou


Niekde v hĺbke som cítila, že som sa do našej rodiny nenarodila náhodou. Že aj prítomnosť staršieho brata, ktorý sa narodil s Downovým syndrómom, nie je náhoda. Postupne som si začala uvedomovať, že síce nemusím byť ako mama, no môžem ju podporiť. Keď ma poprosila, aby som ostala s Jankom, pretože musí ísť vybaviť niečo do mesta, už som neprevracala oči. Zdalo sa, že najhoršie máme za sebou a v živote nás už nič nemôže prekvapiť…

Všetko sa zmenilo na mojej stužkovej, na ktorú som išla s Petrom, mojím priateľom. Rodičia meškali a ja som sa už začala hnevať, že ich určite zdržal Janko, ktorého mala strážiť babička. Nemal rád zmeny a väčšinou robil poriadny cirkus, keď musel čo i len na chvíľu odísť z domu. Teraz však nebol príčinou rodičovskej neprítomnosti. Tesne pred slávnostným nástupom ma zavolala triedna profesorka, ktorá mala uplakané oči. Vedela som, že je zle. Rodičia mali cestou na stužkovú strašnú autohaváriu, ktorú neprežili. Nezavinili ju oni, ale nezodpovedný vodič, ktorý do nich narazil v plnej rýchlosti.

Zrazu som ostala na všetko sama. Na Janka, domácnosť, školu. Musela som začať popri štúdiu pracovať. Myslela som, že Peter ma nechá. Napriek tomu, že mal len dvadsať rokov, postavil sa ku tomu zodpovedne. Ostal so mnou a pomáhal mi starať sa o Janka. Po maturite sme sa vzali. Ostali sme bývať v dome mojich rodičov, pričom sme na svet priviedli tri deti. Janko bol naším štvrtým dieťaťom. Keď sme ho minulý rok pochovávali, veľmi mi chýbal. On ma naučil, v čom spočíva skutočná láska.


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.

Zdroj: Plnielanu.sk

Odporúčame

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close