Pravdivý príbeh: Prvú ženu som podvádzal, pri druhej sa karta otočila

Smutný muž sediaci na stoličke

Ilustračné foto (Foto: GettyImages)

Celý môj život som sa orientoval na výsledok. Videl som to u svojho otca. Makal na sebe, chcel byť úspešný. Bol mojím vzorom a ja som chcel byť ako on. Mať dobrú ženu, ktorá sa postará o mňa a o domácnosť, zatiaľ čo ja sa môžem venovať svojej kariére.

Presne taká bola Jana. Po niekoľkomesačnej známosti sme sa vzali. Ja som mal už v tom čase a na tú dobu veľmi dobrú prácu. Jana však čoraz častejšie otvárala tému dieťaťa. Snažil som sa oddialiť to ako sa len dalo. No videl som, že po bábätku túži čoraz viac. Napokon som sa nechal nahovoriť. Vedel som, že starostlivosť bude na manželke a mňa nový prírastok v rodine nebude nijako obmedzovať v kariére.

Krátko na to, ako sme sa začali snažiť, mi Jana oznámila, že budeme traja. Narodil sa nám syn. Manželka sa o malého príkladne starala. Ja som sa realizoval v práci, ona doma a vyzeralo to, že k šťastiu nám už nič nechýba. Po dvoch rokoch sa chcela vrátiť späť do práce. Tento nápad sa mi nepozdával. Naveľa naveľa ma Jana prehovorila. Išla pomáhať každý štvrtok ku kamarátke do firmy. Pre mňa to znamenalo, že som musel ostať doma s malým. Vtedy sa začali naše prvé hádky.

Syn potreboval pozornosť, nebavilo ho hrať sa sám. Mňa zasa nebavilo robiť animátora, vymýšľať hry, čítať knižky. Bolo fajn, keď to všetko robila Jana a ja som bol len pozorovateľ. Povedal som manželke, že si neželám, aby pracovala. Kvôli peniazom sme to nepotrebovali a zbytočne sme sa len kvôli tomu hádali. Nakoniec ustúpila, ale na oči mi začala vyhadzovať moju pracovnú vyťaženosť. Už som jej prestával rozumieť. Veď som to všetko robil pre nás.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Nevesta dala prednosť domu pred vlastným dieťaťom


Napokon som útechu našiel u inej ženy. Miriam bola najprv moja asistentka, neskôr milenka a posledná kvapka Jankinej trpezlivosti. Rozviedli nás a bývalá manželka dostala do starostlivosti nášho syna. Dohodli sme sa ako rozumní ľudia, že ho môžem navštevovať aj mimo určených dní.

Bol som somár. Nevážil som si to. V tom čase som nevedel, aké vedia byť ženy pri rozvodoch hnusné a ako využívajú deti ako zbraň. O syna som sa veľmi nezaujímal. Nevedel som si k nemu nájsť cestu ani keď sme boli spolu ako rodina a po rozvode sme sa postupne odcudzili úplne. Mojou prioritou bola stále práca a nová partnerka.

Život, aký som viedol sa podpísal na mojom zdraví. Ak som sa nechcel zničiť úplne, musel som zvoľniť. Chodil som aj na terapie, začal čítať knihy o živote a vzťahoch. Toto obdobie bolo dôležité pre mňa v tom, že som si uvedomil, ako už žiť nechcem. Dúfal som, že sa mi podarí napraviť aj vzťah so synom. On ma zo svojho života dosť radikálne odstrihol, čo sa mu spätne ani nedivím.

Keď sa vzťah s Miriam stal oficiálnym, dal som si záväzok. Ak sa nám podarí dieťa budem mu venovať všetok čas, ktorý som nevenoval svojmu prvorodenému synovi. Keď prišla na svet Lenka, bol zo mňa úplne iný rodič ako prvýkrát. Malej som sa venoval, chcel som byť pri jej prvých krokoch, prvom slove. S mojou druhou manželkou to však vôbec nebolo také ako s Janou.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Dcéru viac zaujíma kariéra ako vlastné dieťa


Bola iná. Cieľavedomejšia, vedela si povedať čo a ako si predstavuje. Ak nebolo po nej, oheň bol na streche. Po pol roku sa chcela vrátiť späť do práce. Pri Janke to bolo niečo nepredstaviteľné. Žena v robote. Kedy budem pracovať ja? Teraz som bol iný. Firma išla už aj sama, mohol som si dovoliť byť doma. Aj som chcel. Ostal som teda na materskej a Miriam lietala po Európe po služobných cestách.

Manželka bývala doma čoraz menej. Bola ako ja v sukni. Len práca a práca. Vadilo mi to, hlavne preto, že som videl samého seba a čo to spravilo s mojím prvým manželstvom. Miriam si nedala povedať. Naše spolužitie začalo byť skôr utrpením ako šťastným súžitím. Vyústilo to do toho, čoho som sa bál. Manželka sa chcela rozviesť.

Bol som si istý aspoň jednou vecou. Keďže Miriam bola pracovne stále mimo, veril som si, že dcéra mi bude zverená do opatery. Tak veľmi som sa mýlil a tak veľmi som pochopil, aké je to hrozné bojovať o stretávanie sa s vlastným dieťaťom. Miriam si najala veľmi dobrú právničku. Taktiež sudkyňa bola na jej strane, to bolo hneď jasné. Zapojila aj svoju mamu. Ona bola s dcérkou, keď jej mama nemohla, a tak dieťaťu z pohľadu úradov nič nechýbalo. Ja som bola odstavený na vedľajšiu koľaj.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Syn narobil hanbu, pred svadbou zistil, že dieťa nie je jeho


Všetku energiu som dával do toho, nech môžem s malou tráviť viac času, ako mi bolo povolené súdom. Aj z tých málo dní si Miriam našla kadejaké výhovorky. Človek, ktorý to nezažil, to ťažko pochopí, ako sa to dá. Ja som sa ale nevzdával. A po dlhom čase mi svitlo na lepšie časy. Miriam si našla priateľa, s ktorým sa vídava najmä cez víkendy a jej mama nevládze už tak, ako pred tým.

Vyzerá to, že budem môcť byť s dcérou tým pádom viacej. Škoda, že až po rokoch mi došlo, čo všetko som stratil už pri prvom synovi. Nevidel som ho vyrastať, zmeškal som všetky besiedky a vystúpenia. Vrátilo sa mi to všetko ako bumerang v druhom manželstve, kedy by som sa pre dcéru rozdal, ale bolo mi bránené byť súčasťou jej vyrastania. Keby som mohol vrátiť čas a aspoň polovicu z neho stráviť miesto v práci s rodinou, neváhal by som ani milisekundu. Viem, že by som ušetril som kopec sĺz a trápenia sebe aj svojim blízkym.


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.

Zdroj: Plnielanu.sk

Odporúčame

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close