Hovorí sa, že pri dedičskom konaní sa dokážu rozhádať aj tie najlepšie rodiny. V mojom prípade ani nemuselo ísť o majetok. Doba sociálnych sietí dokáže spoľahlivo preveriť všetky vzťahy a moje sa ukázali byť povrchné a nestabilné. Smutné je, že aj tie s najbližšou rodinou.
Mám už len jednu sestru, brat nám zomrel pri nehode pred dvadsiatimi rokmi. Som ženatý, ale deti nemáme, sestra Eva má so svojím manželom dve dcéry. Vždy sme sa navzájom tolerovali a vychádzali spolu, nebol dôvod, aby tomu bolo inak. Všetko sa ale obrátilo pred troma rokmi. Do životov nám vtedy vtrhla pandémia covidu a ja som začal zisťovať, že vlastne ani svojich blízkych príbuzných dobre nepoznám.
Obaja, ja i sestra, sme na sociálnych sieťach. Sestra je aktívnejšia, rada pridáva nové príspevky, ja som skôr tichý pozorovateľ a čitateľ. Keď sa začalo písať o covide, Eva hneď „vedela“, že vírus bol úmyselne vypustený z čínskych laboratórií, aby preriedil populáciu vo svete. Ja som bol zdržanlivý, veď čo v tej dobe človek naozaj mohol vedieť? Sestra, samozrejme, zdieľala všetko a všetkých, ktorí jej teóriu potvrdzovali. Kým ja ako učiteľ matematiky na všetko potrebujem dôkazy, ona sa ako sociálna pracovníčka riadi skôr intuíciou a emóciami.
Otázkami okolo vzniku koronavírusu to však neskončilo. Len čo sa začalo hovoriť o vakcínach, Eva doslova vytiahla do boja. Najskôr bola presvedčená, že očkovanie nie je nič iné, než maskované čipovanie. Súčasťou vakcín podľa nej boli čipy, pomocou ktorých bude možné očkovaných ovládať. Nie je predsa možné, aby bol vývoj vakcíny taký bleskový, keď inak trvá dlhé roky.
Za očkovaním jednoznačne videla pokus o nadvládu sveta. Oni, teda v jej ponímaní rôzne elity, počnúc vládou a končiac farmaceutickými firmami, nás chceli naočkovať čo najrýchlejšie, kým pretrváva strach z covidu, aby nás mohli čo najviac ovládať. A opäť na sociálnych sieťach zdieľala rôzne videá a články, ktoré sa touto témou zaoberali. Ak som sa pokúšal oponovať, Eva bola agresívna. „Jasné, ja som pre pána učiteľa len obyčajný dezolát, pravda?“ pýtala sa uštipačne.
Snažil som sa zostať vo vecnej rovine a nezmysly vyvracať, ale bolo to, akoby som býkovi pred očami mával červeným súknom. Od teórie čipovania Eva postupne upustila, no len čo vakcíny dorazili aj k nám, začala sa oháňať nežiaducimi účinkami. A jej muž ju v tom výdatne podporoval. Keď som sa nechal zaočkovať, v školstve sa prakticky ani inak nedalo, vypisovala mi na Facebook, že do roka zomriem, alebo zomrie moja manželka, a až potom si spomenieme na jej slová. Presviedčala ma, že vakcína zmení našu DNA a že farmafirmy zámerne zatajujú nežiaduce účinky.
Vrcholom všetkého bolo, keď mi napísala, že očkovanie spôsobuje neplodnosť, a keďže s manželkou nemôžeme mať deti, vôbec by sa nečudovala, keby som si už pred rokmi nechal pichnúť nejaké to svinstvo. To ma naozaj zabolelo. Ale videl som, že s Evou nemá zmysel sa hádať, ani jej tie nezmysly vyvracať. Keď ona zdieľala očividnú hlúposť, ja som zdieľal názory odborníkov. Osobne sme sa v tom čase nestretávali, lockdowny to ani neumožňovali.
Začalo medzi nami ale vládnuť priam hmatateľné napätie. Dovtedy sme si pravidelne telefonovali, to však odrazu prestalo. Eva nevolala, a ani ja som nemal potrebu vyhľadávať ju. Stretli sme sa, až keď pandémia prefrčala. Náhodou, v obchode. Vedel som, že mama Evinho muža na covid zomrela a že nebola zaočkovaná, pretože jej to jej syn s nevestou zakázali. No tváril som sa, že o ničom neviem. Švagor ma sotva pozdravil a utekal medzi regály, akože sa ponáhľa. Eva prehodila pár zdvorilostných fráz a to bolo všetko.
Napriek ochladnutiu vzťahov sme však stále komunikovali aspoň cez sociálnu sieť. Napríklad keď na ňu Eva zavesila foto svojej čerstvo upečenej torty a ja som jej ju pochválil. Alebo keď som dal foto z výletu a Eva pridala lajk. Definitívne sa to však zmenilo, keď vypukla vojna na Ukrajine. Drobné „nezhody“ sme mali kvôli politike už predtým: Eva podporuje konzervatívcov, ja som skôr liberál.
Vždy to ale skončilo v rovine podpichovania. Teraz sa Eva jasne postavila na stranu agresora. A ruskou vlajkou mávala aj na takzvanom pochode za mier. Keď som jej to v komentároch vyčítal, pustila sa do mňa typickým spôsobom: „Aha, konečne si sa vyfarbil, aspoň je jasné, kto je tu za vojnu!“
Už som nič nevysvetľoval. A Evu som si v záujme zachovania duševného zdravia zablokoval. Nemám záujem vidieť, čo píše, pridáva, komentuje a zdieľa. A ona nemá záujem o moje názory. Pred pár dňami mala naša sesternica päťdesiatku a pozvala nás na svoju oslavu. Eva jej na rovinu povedala, že ak tam budem ja, ona nepríde. A tak som sa ospravedlnil a umožnil svojej sestre, aby sa na oslave zúčastnila. Je mi to všetko ľúto, pretože okrem manželky je Eva pre mňa stále najbližší človek. Možno keby nebolo sociálnych sietí, nebolo by toľko nenávisti. Alebo by sme len nevedeli, čo si ten druhý v skutočnosti myslí?
Zdieľať na