Mnohí si myslia, že muži nemajú city. Alebo že neprežívajú lásku či s tým spojené sklamania tak intenzívne ako ženy. Neviem, ako to majú ostatní, u mňa to však bolo takto…
Volám sa Boris, pochádzam z Bratislavy a tento príbeh sa začal odohrávať v roku 2014. V tom čase som mal Kristove roky. Nebolo mi zle. Mal som stabilnú prácu v IT sektore, slušný príjem, riešil som kúpu svojho prvého, aj keď iba maličkého bytu a aj auta. Voľný čas som trávil najmä športovaním, v Bratislave som nemal rodinu. Bol som skôr vlk samotár, ale bol som spokojný. Až na jednu vec. Chýbala mi žena.
Predsa len, mal som už po tridsiatke. Prirodzene aj vo mne narastala túžba spoznať ženu svojho života, usadiť sa, mať s ňou raz deti, rodinu. Našťastie, alebo nanešťastie (?) tá žena prišla do môjho života v marci 2014. Bola o čosi mladšia odo mňa, krásna, vzdelaná, samostatná. Dobre sme si rozumeli.
Po mesiaci oťukávania sme začali spolu chodiť a takmer okamžite sme začali aj spolu bývať. Nasťahovala sa do môjho menšieho jednoizbového bytu, avšak nezavadzali sme si, naopak. Bol som rád, že sme tak blízko pri sebe. Na stretávanie sa raz za čas som nemal veru ani vek, ani chuť. Myslím, že to v tom čase bolo najšťastnejšie obdobie môjho života.
Chodili sme spolu športovať, na túry, cestovali sme, vychutnávali si jedlo. Cítil som, že toto je ona. Žena môjho života. Ani nie rok na to som sa začal pohrávať s myšlienkou, že ju požiadam o ruku. Načo čakať? Chcel som to urobiť na Valentína. Vedel som, že ona si na takéto sviatky nepotrpí, avšak o to viac som ju chcel potešiť.
Dohodli sme sa, že si na Valentína vyjdeme spolu na romantickú večeru. Pamätám si, ako keby sa to stalo včera a ešte dnes ma z toho striasa. Z práce mala prísť krátko po 18. hodine a následne sme mali ísť spolu do dohodnutej reštaurácie. Rozhodol som sa však, že ja si zoberiem potajomky pol dňa dovolenky a prídem domov oveľa skôr. Mal som premyslený plán.
Ako taký pako som kúpil kyticu červených ruží. Bolo ich tam presne 50. K tomu som skočil do známeho klenotníctva a vybral som dokonalý prsteň. Drobnosť, na ktorú som nezabudol, boli sviečky na vyčarovanie romantickej atmosféry. Natešený som išiel domov, aby som to tam všetko pripravil. V tom však nasledoval šok.
Po otvorení vchodových dverí, oproti ktorým je rovno spálňa, ma omráčilo. Videl som, ako si to moja frajerka rozdáva s cudzím mužom a ešte jednou ženou. U mňa v byte a v mojej posteli sa odohrávala trojka ako z lacného porna. Stál som tam s ružami v ruke, prsteňom vo vrecku a nezmohol sa ani na slovo. Prišlo mi zle od žalúdka a utekal som do kúpeľne vyvracať sa.
Ani neviem ako sa oný muž a tá žena vyparili z bytu. Moja vtedajšia frajerka nariekala, prosila o odpustenie, snažila sa vysvetľovať. Nemal som pre to porozumenie, ešte v ten deň som ju požiadal, aby odišla z bytu aj so všetkými svojimi vecami. Srdce mi úplne krvácalo, bolela ma duša. Neviete si to predstaviť. Nedokázal som ísť na ďalší deň, ani ten ďalší, ani ďalší do práce. Bol som doma dva týždne.
Svet pre mňa prestal existovať. Uzavrel som sa do seba. Rozhodnutie, ktoré prišlo, bolo vtedy asi šialené, dnes som zaň veľmi rád. Kúpil som si letenku do Ázie. Potreboval som to. Tá krajina mi úplne učarovala. Rozhodol som sa, že tam ostanem žiť. Predal som svoj byt aj auto, ukončil potrebné záväzky.
Dnes tu žijem už ôsmy rok. Pracujem z domu na diaľku. Pri tom, ako vám toto píšem, sa pozerám na magický západ slnka. Vedľa mňa leží môj milovaný spoločník, pes Doron. A som šťastný tak, ako ešte nikdy. Konečne.
Zdieľať na