Moje vzťahy boli vždy ako adrenalínový zážitok. Do každého som sa vrhala po hlave, naplno, s tým, že konečne som našla toho pravého. Mala som svoj typ. Hoci ja som nikdy nebola žena s mierami modelky, priťahovali ma svalnatí chlapi. Ja ich evidentne tiež, a tak moji bývalí vyzerali, akoby ich jedna mater mala.
Žiaľ, nepodobali sa na seba len svojim výzorom, ale aj povahou. Na začiatku bolo všetko fajn, na konci sa z nich vykľuli majetnícki egocentrici. Keď som stretla Lukáša, povedala som si, že toto musí byť ten pravý. Lukáš tiež vyzeral, že s činkami trávi viacej času, ako by sa patrilo, ale povahovo bol predsa len iný. Citlivý, pozorný a svojim rodičom ma predstavil už po mesiaci stretávania sa. Vedela som, že to myslí vážne.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Dcéra si našla vagabunda, koniec ich vzťahu bol ako z kovbojky
Po troch rokoch však prišiel koniec. Hoci som už nosila zásnubný prsteň, svadba sa nekonala. S odstupom času som si uvedomila, že mi ho dal, aby ma na nejaký čas umlčal a neobťažovala ho s otázkami typu: „Kam sa náš vzťah posúva?“ Lukáš mi oznámil, že sa chystá odísť zo Slovenska. Je len na mne, či sa pridám. On si tam medzitým vybavil robotu poza môj chrbát, ale mňa akosi do svojich plánov nezahrnul. O ničom som netušila. Ostala som doma a prerušili sme všetky kontakty.
Na nejaký čas som si dala od chlapov pauzu. Venovala som sa sebe a pomáhala sesternici s prípravou svadby. Práve na nej som sa spoznala s Danielom. Usadili nás k rovnakému stolu a počas večera sme mali možnosť lepšie sa spoznať. Bol to fajn chlapík, milý, pozorný a navyše vtipný. Nič viac som ale od zoznámenia neočakávala.
Daniel si ma neskôr pridal cez sociálne siete a z času na čas mi napísal, ako sa mám, alebo čo mám nové. Po nejakej dobe sa odvážil a pozval ma na kávu. Ja som ho brala stále ako kamaráta, v ktorého spoločnosti som sa cítila príjemne. Jeden večer som bola oslavovať s kolegyňami a trocha viac sme popili. Keď som prišla domov a Daniel mi napísal, či som prišla v poriadku, zavolala som ho ku mne. Obaja sme vedeli, ako to skončí. Bolo to oveľa lepšie ako som myslela.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Vydala som sa z rozumu, po svadbe sa stala nečakaná vec
Ráno nebolo vôbec rozpačité. Dali sme si raňajky a odišli každý do svojej práce. Od toho dňa sme sa začali stretávať pravidelne. Vážil si ma, počúval a snažil sa ma robiť šťastnou. Bolo to niečo, čo som chcela od Lukáša, ale nikdy sa mi to nepodarilo. Daniel mi to dával úplne prirodzene a s láskou. Kamarátky mi vraveli, aký je dokonalý milujúci muž a nech nie som sprostá a nevymýšľam. Vo mne bolo stále niečo, prečo som mala zatiahnutú ručnú brzdu. Necítila som motýle v bruchu, ani som na Daniela nemyslela, keď som zaspávala.
Napriek tomu, že to s Danielom z mojej strany nebola láska ako trám, vo vzťahu sme pokračovali. Bol dobrý chlap, ktorý sa bude vedieť o mňa postarať a ja už nie som najmladšia. Plánovala som sa v dohľadnej dobe vydať a založiť si rodinu. Od Daniela naozaj ponuka na sobáš prišla. Bolo to v deň nášho druhého výročia. Súhlasila som a do pol roka sme mali svadbu. Bola som konečne spokojná. Sestra ma síce občas podrypla, kam sa podela moja živelnosť vo vzťahoch, ale všetko je tak, ako má byť.
Daniel je dodnes stále môj pokojný prístav. A že nezažívam vlnobitia ako v predošlých vzťahoch mi vôbec nechýba. Zistila som, že aj v láske sa treba riadiť rozumom, ak má mať dlhé trvanie. Viem, že môj manžel ma bude milovať o desať, aj o päťdesiat rokov, s tehličkami na bruchu, aj s pneumatikou okolo pása.
Plní elánu aj na Facebooku: Buďte v obraze a nenechajte si ujsť už žiadny zaujímavý článok
Zdieľať na