Pravdivý príbeh: Žene som neveru odpustil, ale kamarátovi zradu nie

Muž

SITA

Táňa bola typ, po ktorom išli všetci chlapci z triedy. Tiež som bol ňou očarený. V období, keď nám rástlo na tvári prvé ochlpenie, ona randila s mužmi s ozajstným strniskom. Na strednej škole som skrátka nemal šancu. Osud mi stretnutie s Táňou pripravil až o pár rokov neskôr.

Po škole som sa zamestnal v jednej počítačovej firme. Nadobudol som tam užitočné skúsenosti a dokončil si univerzitu. V programovaní som sa vyznal. Moje vedomosti ocenil aj šéf. Kariérny rast na seba nenechal dlho čakať. Žiaľ, na vzťahy so ženami nebol čas.

Raz po robote sme sa s kolegami dohodli, že skočíme cez obed miesto vývarovne na vianočné trhy. Každodenné stereotypné denné menu nám už liezlo hore krkom. Pri jednom zo stánkov som zazrel známu tvár. Za tých sedem rokov čo sme dali zbohom školským laviciam Táňa takmer vôbec nezostarla. Bola stále rovnako pekná. Spoznala ma, dokonca to vyzeralo, že sa potešila, že ma vidí. Prehodili sme spolu zopár slov. Na ďalší deň som ju stretol opäť. S kolegyňami tiež chodili na obed na trhy. Tentokrát sme si už aj vymenili čísla. Napísal som jej, či so mnou neskočí niekedy po robote na kávu. Súhlasila. Na káve mi Táňa prezradila, že sa prisťahovala opäť do mesta po nevydarenom manželstve. Ukázalo sa, že máme toho veľa spoločného. Začali sme sa stretávať. Z nezáväzných stretnutí sa vykľul pekný a úprimný vzťah. Raz som sa Táni priznal ako som po nej počas celej strednej školy pokukoval. Smiala sa. Priznala, že ju vždy viac lákali zrelí a zaopatrení muži ako pubertiaci. 


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Nevera, alkohol, ale aj láska – zažila som v živote všetko


Vedel som, že Táňa je žena môjho života. Po necelom roku chodenia som ju požiadal o ruku. Mali sme krásnu veľkú svadbu na zámku. Bol to Tánin sen z detstva. Tak som jej ho splnil.

Deti sme nemali. Spočiatku sme chceli, ale keď Táňa prekonala ťažký zápal, už sme ich mať nemohli. Zvykli sme si len sami na seba. Veľa sme cestovali. Cez rok som makal v práci, v januári sme na celý mesiac zvykli chodievať niekam do teplých krajín.

Po jednej takejto dovolenke som sa vrátil do práce a čakali ma dve prekvapenia. Dostal som novú kanceláriu a po dlhých obhajovaniach prečo aj novú posilu do tímu. S Vladom sme si hneď dokonale sadli. Bol to starý mládenec, len o niečo starší odo mňa. Po víkende bol vždy samá vtipná historka o tom, koho si zasa nabalil. Stali sa z nás nie len kolegovia, ale aj dobrí kamaráti.

Vlado bol u nás už skoro dva roky, keď sa chystal oslavovať štyridsiatku. Chcel urobiť veľkú záhradnú oslavu u neho na dome. Pozval najbližších ľudí z roboty aj so svojimi polovičkami. Vlado objednal  pečené prasiatko a množstvo alkoholu. Zábava bola skvelá. Teda aspoň do desiatej večer, na viac si už naozaj nepamätám. Trocha som sa prebral a zaspal na gauči. Ostatní sa bavili až do rána.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Mal som všetko, bol som však neverný a dnes nemám nič


Na ďalší deň sa mi všetci zdali akísi zakríknutí. Pripisoval som to všeobecnému bolehlavu. Táňa však bola odmeraná celý víkend. V robote sa mi kolegovia zasa vyhýbali. Cítil som, že sú ako na ihlách. Vlado v robote vôbec nebol, neočakávane si zobral tri dni voľna.

Vinu som už začal pripisovať sebe. „Čo som robil niečo neprístojné, keď som bol na oslave?“ pýtal som sa sám seba. Matúš, môj ďalší kolega, to už nevydržal a zavolal ma na obed. „Neviem, čo sa stalo, ale všetci sa správate veľmi divne odkedy sme boli u Vlada,“ začal som. „Hádam som vás nejako neurazil. Dokonca mi neberie ani telefón.“ „Jožo, počuj,“ nadýchol sa Matúš. „Ako si zaspal, Táňa sa celý čas točila len okolo Vlada. V jednej chvíli sa vytratili. Vieš, že sa v ten večer toho veľa popilo. Išiel som sa nadýchať čerstvého vzduchu na záhradu a načapal som ich spolu. Keď sa vrátili, tvárili sa, že sa nič nestalo. Veľmi ma to ťažilo, poradil som sa s ostatnými. Trocha som sa bál ísť rovno za tebou, ako na to celé zareaguješ. Poznáme sa však už nejaký ten piatok, tak nechcem z teba viac robiť blbca.“ Pod záplavou Matúšových slov som ostal ako obarený.

Mal som pocit, akoby niekto môj súkromný život podupal ako zámok z piesku. Aj keď emócie so mnou lomcovali, snažil som sa vyriešiť vec racionálne. Ak by išlo len o jednorazové pošmyknutie, bol som ochotný Táni odpustiť. Manželka sa mi však priznala, že nešlo len o úlet. S Vladom sa už predtým párkrát stretli. Začali po sebe pokukovať už od podujatia, ktoré každý rok organizuje naša firma pre zamestnancov a ich rodinných príslušníkov. Toto bolo už aj na mňa priveľké sústo, ktoré som nedokázal stráviť. Na pár dní som sa odsťahoval do hotela. Vladovi som v práci vykričal, čo si o ňom myslím a viac som sa s ním nebavil. Našťastie môj šéf bol natoľko empatický, že Vlada preradil na iné oddelenie. Aj keď som sa cítil ako idiot, že o mojej nevernej manželke a kolegovi vie už aj upratovačka, väčšina kolegov bola na mojej strane.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Podviedol ma manžel aj mladší milenec!


Táňa sa ma snažila odprosiť. Nech jej odpustím, bolo to celé s Vladom len jeden veľký omyl. Išlo to veľmi veľmi pomaly, ale nakoniec som sa rozhodol dať nášmu vzťahu ešte šancu. Aj keď som bol víťazom aj porazeným, v práci som dal výpoveď. Dva mesiace po Vladovi. Už ma nebavili neustále súcitné pohľady kolegýň. Riadim sa heslom, keď už začať od znova, tak poriadne. S Táňou nám to zatiaľ klape. Odpustiť jej však bola hádam najťažšia vec v živote, akú som doposiaľ spravil.


Poznáte podobný životný príbeh aj vy? Napíšte svoje skúsenosti do diskusie alebo nám ho celý pošlite na plnielanu@plnielanu.sk a prečítajte si ho v tejto sekcii možno už nabudúce.

Zdroj: SITA, SITA, JH
Odporúčame