Láska ako z románu. Presne tak o nás rozprávali všetci. Pre kamarátky som bola snom ideálneho vzťahu, rodina mi to priala a ja som sa cítili ako v rozprávke. S Lukášom sme sa spoznali, keď sme mali obaja po skončení vysokej školy a prisťahovali sme sa do nového mesta. Okamžite sme sa do seba zapozerali a začali tvoriť pár.
Nemôžem povedať, že by sme všetko zvládli, pretože sme nemali čo zvládnuť. Tak šialene sme sa milovali. Obaja sme spolu prežili nájdenie prvej práce, svadbu, naše úspechy, kúpu bytu, neskôr väčšieho bytu, potom domu v hlavnom meste… Zrazu sme však mali 35 a čoraz viac do nás šťuchali ľudia s tým, kedy budeme mať dieťa.
Túto tému sme otvorili jeden večer aj doma. Naliali sme si víno a jednoducho sme sa zhodli, že dieťa teraz nechceme. Nie, že by sme nemali radi deti, to nie. Len sme zistili, že nikoho ďalšieho do nášho vzťahu nepotrebujeme. Ja som o tom niekedy aj zapochybovala, predsa len, z času na čas sa vo mne ozvali materinské pudy.
Lukáš ich však hneď stlmil. Ako sám vravel, bál sa, že by som mu dávala menej lásky a týmto názorom neskôr naočkoval aj mňa. Ešte viac ma v tom utvrdzovali priateľky, ktoré mi hovorili, ako sa im rozpadol vzťah po tom, čo do ich života prišlo bábätko. Prestali mať s mužom na seba čas a boli skôr spolubývajúci ako partneri.
Precestovali sme celý svet. Seychelly, Áziu, Karibik, Ameriku zhora aj zdola, všetky hlavné a zaujímavé európske miesta. Užívali sme si bohatstvo, ktoré sme mali vďaka našej práci. Nakupovať v najprestížnejších butikoch bolo pre mňa štandardom. Toto všetko až do momentu, kedy som mala narodeniny. Na torte bolo 46 sviečok a dostala som najhorší darček v živote.
Manžel mi oznámil, že má rakovinu. V tom momente sa mi zrútil svet. Jeho liečba nebola dlhá, trvala zhruba rok. Za ten čas vystriedal tie najprestížnejšie a najlepšie kliniky, nebolo mu už pomoci. Stala sa zo mňa vdova a ja som si až v ten moment uvedomila, že po ňom nemám nič. Iba niekoľko spomienok, ktoré pomaly blednú. Najviac vo svojom živote ľutujem, že sme nemali dieťa, ktoré by mi navždy pripomínalo môjho milovaného manžela. Na druhej strane, mali by sme taký pekný život aj s ním?
Zdieľať na