S Milanom sme spolu chodili už od základnej školy. Nikto neveril, že nám detská láska vydrží aj v dospelosti a premení sa na vážny vzťah. Rozumeli sme si nielen my, ale aj naše rodiny.
Milanova mama volala „ty moja nevesta“ a ja som sa tomuto osloveniu nebránila. Po skončení strednej školy som išla na univerzitu. Zatiaľ čo moje spolubývajúce vymetali bary, ja som myslela len na Milana. Čas som trávila štúdiom, čítaním obľúbených kníh a nič mi nechýbalo ku šťastiu.
„Elena, to fakt chceš celý život stráviť len s jedným chlapom?“ podpichovala ma spolubývajúca Tatiana. Frajera nemala. Len nočné známosti. „Áno, chcem!“ odpovedala som hrdo, no myšlienky, aké by to bolo s iným mužom mi už začali vŕtať v hlave. Predsa len, s Milanom som bola už niekoľko rokov a už dávno sa mi pri pohľade naňho prestali triasť kolená. Raz ma spolubývajúca konečne prehovorila na nočnú dámsku jazdu.
Namaľovala ma, požičala mi červené šaty, ktoré dali možnosť vyniknúť mojim ryšavým vlasom. Pri príchode do baru som dlho nečakala na pánsku spoločnosť. Myslela som si, že ma potešia ich sladké reči plné komplimentov. Nebolo to tak. Smrdeli cigaretami a alkoholom a ja som v tej chvíli mala chuť schovať sa pod čiernu zem.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Takmer som prišla o manžela, o romániku sa nesmie nikdy dozvedieť
Spolubývajúca Tatiana niekam zmizla a ja som ostala bezradne stáť v hlúčiku cudzích mužov. Jeden z nich, ktorý sa predstavil ako Johny, mi začal nalievať. Po troch pohárikoch ginu som sa na celú situáciu zrazu pozerala inak. V tú noc som skončila v cudzom byte, vedľa zapáchajúceho Johnyho, ktorý sa ma ráno snažil ohúriť prihorenou praženicou. Vedela som, že som urobila fatálnu chybu.
Zobrala som si veci a vybehla z bytu. Nejaká pani mi poradila, ako sa dostanem na internát. Vo dverách izby ma čakala Tatiana, ktorá ma počastovala poriadnou hubovou polievkou: „Si ty normálna? Vôbec som nevedela, kedy si odišla. Aspoň si mi mohla povedať, kde ideš. Vieš, ako som sa o teba bála?“ nemala som chuť ju počúvať.
Dala som si rýchlu sprchu a išla sa prejsť do parku. Rozhodla som sa, že zabudnem na celú situáciu. Budem sa tváriť, že sa vôbec nestala. Milan sa o tom nesmie dozvedieť! O dva týždne sa však ukázalo, že moja známosť na jednu noc nezostane bez následkov.
Meškala mi menštruácia. Najprv som si myslela, že je to zo stresu. Tehotenský test ukázal to, čoho som sa najviac obávala. Dve čiarky potvrdili, že budem matkou. Otázka znela jasne. Kto je otcom dieťaťa? Milan alebo môj nočný omyl? Šanca bola 50 na 50.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Priateľka si ma chcela udržať – podhodila mi cudzie dieťa!
Keď som to oznámila Milanovi, skoro sa rozplynul od šťastia. Nechápal, prečo sa neteším. Jeho rodičia nám uvoľnili celé poschodie domu, plánovali svadbu a tešili sa na vnúča. Ja som sa trápila výčitkami svedomia, ktoré mi nedovolili spávať. Jediný, kto vedel, čo je vo veci, bola Tatiana.
Nepovedala som jej, že som sa vyspala s Johnym, ale nebola naivná. Nevydierala ma, len mi tvrdila, že som hlúpa, keď sa chcem vydať len preto, že som tehotná. Radila mi, nech počkám do pôrodu. Nemohla som však Milanovi povedať nie. Tešil sa ako malé dieťa a krutá pravda by mu zlomila srdce.
Po niekoľkých mesiacoch som porodila Lauru. Bola to láska na prvý pohľad. Nepodobala sa ani na Milana, ani na Johnyho. Vyzerala ako moja malá kópia. Vtedy som si zaumienila, že svoje tajomstvo si vezmem do hrobu. Milan ju rozmaznával a staral sa o ňu najlepšie, ako vedel. Keď však mala Laura sedemnásť, utrpela vážnu autonehodu. Potrebovala transfúziu krvnej skupiny AB, ktorá je najvzácnejšia.
Milan neváhal a ihneď sa rozhodol darovať jej tú svoju. Veľmi som tŕpla, pretože som vedela, že pravda možno čoskoro vyjde najavo. Ukázalo sa, že je vhodný darca, a teda aj biologický otec našej dcéry. Mne po takmer osemnástich rokoch konečne odľahlo. Za chyby sa musí platiť. Ja som takto dostala lekciu na celý život.
Plní elánu aj na Facebooku: Buďte v obraze a nenechajte si ujsť už žiadny zaujímavý článok
Zdieľať na