Pravdivý príbeh: Zmenil som sa z gaučového povaľača na dokonalého manžela a otca

Pravdivý príbeh zmena

Zmenil som sa, som teraz lepším manželom aj otcom (Zdroj: GettyImages)

Keď sme sa s Alenou brali, boli sme mladí a naivní. Obaja sme mali 24 rokov a nebyť toho, že sme spolu čakali dieťa, asi by ani k svadbe nedošlo. Prvé štyri roky sme bývali u svokry, neskôr sa nám podarilo odkúpiť družstevný byt.

Ja som bol vodič z povolania, kamionista. Chodil som na trojtýždňové turnusy a domov som sa vracal potom na týždeň. Zvykol som si na pohodlný život, ktorý sme viedli. Presnejšie, ktorý som viedol ja. Počas ciest som mal svätý pokoj, ale bral som to tak, že ja som ten, čo zarába peniaze. Alena bola na predĺženej materskej s druhým dieťaťom.

Keď som prišiel domov, tak sa vždy urobil väčší nákup. Nechýbala basa piva a kartón cigariet. Celé dni som pozerával televíziu, skontroloval som záhradu a či je všetko porobené podľa zoznamu, ktorý som nechával doma manželke. Nechýbala občasná návšteva krčmy, automaty a dni som trávil väčšinou leňošením na gauči pred televíziou. Deťom som sa nevenoval, nemal som na ne nervy. Prišiel som z práce a potreboval som si oddýchnuť. K tomu som očakával, samozrejme, manželkinu nehu v spálni. Ak nechcela, musela. Inak by dostala. Asi takto v stručnosti by som opísal naše dlhé trinásťročné fungovanie.

Bol som nanič manžel. Ak mám byť úprimný, bol som úplne prasa. Zlom však neprišiel vtedy, keď doma nebolo nič porobené, lebo manželka skončila v nemocnici s podozrením na rakovinu prsníka. Ani vtedy, keď mnohokrát plakala, že už takto ďalej nevládze. Mňa to otravovalo.

Obrat nastal až v tom momente, keď mi v krčme starý známy povedal, že sa tá moja vláči so susedom. Neveril som vlastným ušiam. Letel som domov a kričal som na ňu ako zmyslov zbavený. Už-už som ju išiel udrieť, nebyť môjho syna Jarka, ktorý zrazu prišiel do obývačky. S nervami a s alkoholom v krvi som sadol do auta a odišiel som do práce. Tam som prespal a hneval som sa na celý svet. Na druhý deň som išiel na klasický turnus. Mal som čas nad všetkým popremýšľať. Namiesto trojtýždňovky som bol preč vyše týždňa.

👉 MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ:
Pravdivé príbehy plné emócií: Týchto 10 vás zaujalo najviac, je medzi nimi výmena partnerov aj šikana na pracovisku!

Vrátil som sa skôr domov, pretože som si uvedomil, že za to všetko môžem najmä ja. Bol som hrozný manžel a ešte horší otec. Nevážil som si to rodinné zázemie a starostlivosť, ktorú som mal. Pocit, že o to všetko môžem prísť ma vystrašil. Vstúpil som si do svedomia. V práci som dal výpoveď a našiel som si klasickú prácu vo fabrike, aby som bol čo najviac doma. So ženou sme si všetko vydiskutovali.

Dnes som zaľúbený do svojej manželky ako pubertiak. Obdivujem ju ako ženu, ktorá všetko zvládala v minulosti sama. Stále zostala šarmantná a srdečná. Zbožňujem, ako sa jej rozžiaria oči, keď jej občas prinesiem kvety. Len tak, pretože si ich zaslúži. Po práci si spolu dáme poobednú kávu a ideme do záhradky. Inokedy sadneme celá rodina na bicykle a vyberieme sa spoznávať okolie.

S deťmi sa učím, pozeráme filmy a hrávame spoločenské hry. Namiesto leňošenia na gauči si teraz radšej prečítam knihu, nerobí mi problém ani poumývať riad a dokonca aj navarím. Nie je to ťažké. Stačí iba chcieť. Stačí si iba vážiť to, čo máme doma. Rodina je totiž naozaj najviac.

Pravdivé príbehy nájdete aj na YouTube

Zdroj: plnielanu.sk
Odporúčame