Keď som sa pred šiestimi spoznala s Mojmírom, ani vo sne som netušila, že z toho bude dlhoročný vzťah. Poďme na to však postupne… Moje meno nie je podstatné. Mám 37 rokov a pochádzam z hlavného mesta. Živím sa ako účtovníčka vo väčšej firme. Nemám súrodencov a s rodičmi, ktorí žijú zhruba dve hodiny od Bratislavy, nijako extra nevychádzam. Nehovorím, že náš vzťah je zlý, to nie. Ale rozhodne to nie je vzťah, keď by som mala potrebu chodiť za nimi každý víkend. Vlastne za nimi nechodievam ani raz za dva mesiace, nieto ešte každý víkend.
Zato u môjho priateľa Mojmíra je situácia opačná. Jeho mamina je rozvedená. A veru, táto pani, to vám poviem, to je už niečo. Nepracuje síce na žiadnej perfektnej pozícii a nemá ani nejaké lukratívne vnímanie seba či sveta, ale je veľmi milá, starostlivá a rada sa parádi. Od začiatku mi veľmi sadla a dlho som sa usilovala, aby ma mala rada. To sa aj podarilo.
Občas som však závidela, keď prišla k nim jej dcéra Milena. Mojmírova mamina ju priam zbožňovala, a keby mohla, nosila by ju na rukách. Milenka sem, Milenka tam. Milenka pracuje hentam, snaží sa, a kam to až dotiahla… Nedajbože keď išli spolu na nákupy alebo riešili spoločnú dovolenku. Krvi by ste sa vo mne vtedy nedorezali. Mojmírovi to síce bolo jedno, mne však nie.
Priznám sa, žiarlila som. Takýto vzťah som chcela mať so svojou matkou aj ja, no nepodarilo sa. Tu som však vycítila príležitosť. Keďže sme chodili k Mojkovej mame každý víkend, rozhodla som sa, že si jej náklonnosť získam stoj čo stoj. Čo som ja horšia ako jej vydarená dcérenka?
Najskôr som si myslela, že budú stačiť pravidelné návštevy. Keď to však veľmi nezaberalo, vymyslela som priam geniálny plán. Ohovorila som Milenu, ako sa len dalo. S plačom som Mojkovi a jeho mamičke porozprávala, ako som sa dopočula, že na mňa ich dcéra donáša, lebo máme spoločného známeho. Vyrobila som z toho drámu, že ma to veľmi zasiahlo a neviem sa z toho spamätať, a vraj ani len netuším, prečo to Milena urobila, keď som k nej vždy bola láskavá. Ha-ha!
Myslela som si, že mi to zožrali aj s navijakom, ale prekvapil ma Mojko, ktorý sa nečakane postavil na stranu svojej sestry. Vedela som však, ako na neho a že ho spracujem. Podarilo sa. Rovnako ako sa podarilo naštrbiť vzťah Mileny s jej mamou. To však nie je všetko. Už keď som sa zahrala na najviac ublíženú a Milena ani netušila, čo sa deje, poistila som si to všetko tým, že som ich mame natlačila do hlavy, že ich Milena len využíva. Veď aj na návštevu príde, len keď ona chce. Aj darčeky im nosí oveľa menej hodnotné v pomere k tomu, koľko vraj zarába.
A čo viac, sústavne som pracovala na tom, aby som ju vykreslila ako namyslenú paničku. Robila som to naozaj rafinovane. Vraj sa nechcem k ničomu vyjadrovať a chcem byť nestranná. Táto taktika mi vyšla natoľko, že dnes príde Milena za mamou asi tak raz za tri mesiace, aj to len na otočku. Zato so mnou sa ich mamička teraz delí o všetky starosti aj radosti. Trochu ma ešte škrie, že ju mrzí, že sa s Milenou nerozprávajú ako kedysi a že ochladol ich vzťah, ale dávam tomu už iba pár týždňov. Teraz som totiž na scéne ja. Obľúbená nevesta.
Zdieľať na
Zdieľaní