Štátna školská inšpekcia (ŠŠI) na svojom webe uvádza, 44,3 % materských škôl (MŠ) zo skúmanej vzorky 122 zariadení, nezaviedlo do učebných osnov ciele a obsah povinného predprimárneho vzdelávania.
Ide o takmer polovicu MŠ, ktorá tejto problematike nevenovala dostatočnú pozornosť. Sledované MŠ nezapracovali do učebných osnov pokyny a usmernenia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktoré sa venovali otázkam spomínaného predprimárneho vzdelávania.
Potvrdila sa odbornosť pedagógov
„Vo všeobecnosti nezapracovanie cieľov a obsahu povinného predprimárneho vzdelávania do školských vzdelávacích programov predpokladá vysoké riziko nerealizovania predprimárneho vzdelávania ako takého,“ uviedla ŠŠI.
V rámci tejto inšpekcie dve tretiny skúmaných MŠ sídlia v obciach. Celkovo bolo v MŠ vzdelávaných 6792 detí, z nich 55 tvorili deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vrátane 26 detí so zdravotným znevýhodnením. Deťom však boli nápomocní 27 pedagogickí asistenti, štyria školskí špeciálni pedagógovia, 8 odborní zamestnanci a dvaja rodičovskí asistenti.
Škôlky a školy nespĺňajú viaceré kritériá
Povinné predprimárne vzdelávanie plnilo 36,6 % všetkých detí v sledovaných MŠ (2487 detí). Z týchto zistení vyplýva, že takmer v jednej pätine škôl bol v denných poriadkoch neprimerane zadaný a nadelený čas odpočinku pre predškolákov, prípadne boli denné poriadky jednotlivých tried identické, bez odlišovania potrieb detí konkrétnych vekových kategórií.
Pre deti plniace povinné predškolské vzdelávanie, ktoré nemali potrebu odpočívať, neponúkali dané MŠ iné možnosti oddychu ani možnosť postupného skracovania odpočinku. Inšpekcia však ďalej konštatuje, že 98,4 % pedagogických zamestnancov spĺňalo kvalifikačné predpoklady.
Len dve MŠ zo skúmanej vzorky však mali zabezpečené bezbariérové prostredie. Ďalším zisteným nedostatkom prekročený počet detí stanovený školským zákonom alebo príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva, a to v desiatich prípadoch. ŠŠI zrealizovala 174 samostatných priamych pozorovaní v rámci dopoludňajšieho vyučovania v rozsahu 852 hodín.
Zamerali sa aj na odlúčené skupiny
Vo výchovno-vzdelávacom procese boli deti spôsobilé zvládať zadané učebné situácie na rôznej úrovni. Najlepšie výsledky získali najmä prostredníctvom skúsenostného učenia (82 %). Najvýraznejšie nedostatky sa objavovali najmä pri vzdelávaní detí z marginalizovanej rómskej komunity. Od septembra 2021 sa stalo predprimárne vzdelávanie povinné pre deti od veku piatich rokov.
Jedným z hlavných zámerov zavedenia tejto povinnosti bolo zvýšenie zaškolenosti detí zo sociálne slabšieho prostredia. „Samotná účasť na predprimárnom vzdelávaní však negarantuje pozitívny vplyv na neskoršie vzdelávacie výsledky. Nemenej dôležitá je kvalita poskytovanej výchovy a vzdelávania vrátane systematického uplatňovania inkluzívneho prístupu k všetkým deťom,“ dodala ŠŠI.
Zdieľať na