Pre väčšinu alergikov kritické obdobie predstavuje predovšetkým jar, kedy začínajú kvitnúť kvety i dreviny a ovzdušie je doslova zamorené peľmi. Čoraz častejšie sa však v ambulanciách alergológov objavujú pacienti, ktorí trpia typickými príznakmi aj v zime. Vyrážky, opuchnuté sliznice, či dokonca astmatický záchvat – to všetko sa nám môže pritrafiť, ak naše telo neznesie vystavenie chladu. Aké sú ďalšie príznaky, v čom spočíva terapia a kedy by ste mali vyhľadať lekára?
Chlad nie je alergén
Medzi lekárskymi diagnózami alergia chlad síce chýba, to však ešte neznamená, že by sme varovným signálom nemali venovať náležitú pozornosť. Studené počasie a pôsobenie nízkych teplôt sa totiž naozaj môže podpísať pod vyvolanie neprimeranej reakcie organizmu. Za nepriaznivé vplyvy a vyvolávajúce faktory sú považované výkyvy vonkajších teplôt (najmä prudký pokles), studený nárazový vietor, chladný vzduch (prievan), ponorenie do studenej vody (ak sa v zime pod nami prelomí ľad alebo v lete pri kúpaní v nevyhrievanej vode), ale aj konzumácia príliš studených nápojov a jedál.
Mohlo by vás zaujímať: Domov pre alergika: Obmedzte kýchanie na minimum vhodným zariadením
Čo nám hrozí?
Precitlivenosť sa prejavuje vo všetkých oblastiach zdravia ako u bežných alergikov:
1. koža – typická je takzvaná chladová žihľavka, čiže vytváranie svrbivých pupencov, začervenaných a opuchnutých miest na pokožke
2. dýchacie cesty – zvyčajne sa dostavia príznaky charakteristické pre chrípku a nachladnutie: opuchnuté sliznice, vodnatý výtok, upchatý nos, kýchanie, dráždenie v krku, suchý kašeľ, sťažené dýchanie
3. oči – zapálené spojivky a slzenie
Extrémom je spastické zovretie hladkej svaloviny priedušiek, čo sa prejaví zúžením dýchacích ciest, a teda zníženou priechodnosťou. Dýchavičnosť vtedy môže prerásť až do astmatického záchvatu, ktorý pacienta priamo ohrozuje na živote.
Otužovanie ako prevencia?
Účinnou zbraňou v boji proti alergickým reakciám vyvolaným chladom sa javí zvyšovanie odolnosti organizmu. Odborníci však dvíhajú varovný prst pred letným osviežovaním sa na jazerách či priehradách. V studenej vode totiž môže dôjsť k náhlemu poklesu krvného tlaku, čo alergikovi spôsobí nemalé problémy. Otužovanie preto radšej vykonávajte postupne v domácich podmienkach, kde si môžete regulovať teplotu vody.
Mohlo by vás zaujímať: Suchý, dráždivý či s hlienmi? Zatočte s kašľom tou správnou liečbou
Odkiaľ sa precitlivenosť na chlad vlastne vzala?
V minulosti ľudské pokolenie trávilo prevažnú časť dňa vo vonkajšom prostredí, kde odolávalo poveternostným podmienkam a nástrahám počasia. V súčasnosti sa náš životný štýl presúva za múry uzavretých budov, v ktorých sa celoročne snažíme nastaviť ideálnu teplotu – v zime kúrime, v lete zapíname klímu. Tým strácame schopnosť nášho tela adaptovať sa na rôzne tepelné podmienky. Nezriedka sa preto stáva, že v teplých mesiacoch po príchode do dovolenkových destinácií lapáme po dychu, tvoria sa nám herpesy a odpadávame, zatiaľ čo pri mrazoch radšej ani nevychádzame z domu.
Liečba prebieha klasicky
Ak vám precitlivenosť na chlad príliš zasahuje do života, so svojím problémom sa obráťte na odborníka. Pri akútnych stavoch vám pomôžu lieky určené pre alergikov, ktoré patria do farmakologickej skupiny antihistaminík a kortikoidov. Dlhodobé zlepšenie by mala priniesť pravidelná návšteva soľných jaskýň. Vyskúšať môžete tiež saunový svet s prímesou solí, či domáce naparovanie.
Máte nejaké skúsenosti s alergiou na chlad? Napíšte do diskusie a vyhrajte víkendový pobyt alebo niektorú z ďalších cien v našej súťaži. Nezabudnite uviesť platný email.
Zdieľať na