Zdá sa vám, že často reagujete na vonkajšie podnety príliš citlivo? Dotkne sa vás každá, aj ironická kritika? Alebo nemáte radi ľudský kontakt? Možno trpíte hypersenzitivitou. Ide o aktuálny fenomén, ktorý sa dotýka mladých aj starších ľudí, mužov aj žien. Opýtali sme sa naň odbornej terapeutky.
V článku sa dočítate:
- Čo je hypersenzitivita
- V čom sa títo ľudia najviac líšia
- Ako dokážete zistiť, že ste aj vy vysoko citlivý človek
- Prečo je dnes precitlivenosť vnímaná negatívne
- Ako môžete hypersenzitivitu využiť vo svoj prospech
Čo je hypersenzitivita?
Hypersenzitivita, známa tiež ako nadmerná citlivosť, je stav, ktorý sa prejavuje zvýšenou citlivosťou na rôzne vonkajšie podnety, ako sú napríklad aj zvuky, svetlo, vône alebo dotyky. Ľudia s hypersenzitivitou majú tendenciu vnímať tieto podnety intenzívnejšie a zreteľnejšie ako bežní jednotlivci. Môžu na ne reagovať neprimeranými spôsobmi ako úzkosť, stres, nepríjemné pocity či nepohodlie.
Hypersenzívny človek prijíma oveľa viac podnetov od okolia ako iní ľudia. Títo ľudia prijímajú nielen viac negatívnych emócií, ale aj tých pozitívnych. Na prvý pohľad sú na nerozpoznanie. Ak k nim patríte, hypersenzitivitu viete premeniť aj na svoju silnú stránku, pokiaľ viete ako.
Ako sa hypersenzitívny človek správa?
Človek s hypersenzitivitou bude reagovať oveľa emocionálnejšie aj na bežné, pre niekoho banálne veci. Napríklad správa o výpovedi kolegyne, s ktorou ani často nepracujete, vo vás dokáže zanechať smútok, z ktorého sa spamätávate dlhé dni. Častými nepriateľmi sú najmä kritik a konflikt (aj v ironickej rovine).
Títo ľudia majú tendenciu uzatvárať sa do seba a správajú sa ako silní introverti. Sú radi v známom prostredí, ktoré roky poznajú a môžu si tam oddýchnuť a zregenerovať sa. Každý jedinec s hypersenzitivitou však môže reagovať na určite situáciu inak a preto by k nim s osobným prístupom malo zaobchádzať aj okolie.
Silné stránky
Hypersenzitívni ľudia môžu byť v skutočnosti vynikajúcimi lídrami a to hneď z niekoľkých dôvodov. Nakoľko je precitlivenosť často spájaná s vysokou empatiou, umožňuje jednotlivcom lepšie pochopiť potreby a pocity ostatných ľudí. Taktiež majú títo ľudia často bohatšiu vnútornú myseľ a môžu byť kreatívnejší a inovatívnejší v hľadaní nových riešení a prístupov.
Sú aj vnímaví a citliví na situácie, ktoré ostatní možno prehliadajú. Táto schopnosť môže byť veľmi prospešná pre lídrov, ktorí musia byť schopní rozpoznať a riešiť potenciálne problémy a konflikty v ich tíme. Samozrejme, nie každý hypersenzitívny jedinec bude vynikajúcim lídrom, rovnako ako nie každý líder musí byť hypersenzitívny. Avšak hypersenzitivita môže byť skutočnou silou v mnohých oblastiach.
Odborníčka vysvetľuje a radí
Na hypersenzitivitu, jej negatívne vnímanie v dnešnej spoločnosti ako aj na ľudí, ktorí ňou trpia, sme sa spýtali terapeutky z platformy Hedepy Mgr. Ing. Martiny Matúšovej MBA, ktorá sprostredkováva online terapie.
V čom sa najviac líšia ľudia s nižšou a vyššou citlivosťou? Ide skutočne len o ráznejšie prejavovanie pocitov?
Hypersenzitivita alebo vysoký emočný potenciál je povahová črta ľudí, ktorí vnímajú svet okolo seba s vysokou citlivosťou na vonkajšie podnety, s hlbokým kognitívnym spracovaním zmyslových údajov (teda mimoriadnym uvedomovaním si a analyzovaním vnemov) a s vysokou úrovňou emocionálnej reaktivity na tieto podnety a vnemy. Často nazývajú seba samých ako „emočné špongie“, ktoré nasávajú všetko, čo sa okolo nich deje.
Emočná precitlivenosť sa definuje mnohými charakteristikami. Mimoriadne citlivý človek môže napríklad v danej situácii klásť oveľa viac otázok ako iný, odpozorovať detaily, ktoré sú pre iných úplne prehliadnuteľné. Má často problémy s rozhodovaním sa, rýchlejšie sa cíti preťažený situáciou, je iritovaný prostredím (svetlo, hluk, zápach atď.) a niekoľkonásobne viac pohltený svojimi emóciami ale aj emóciami druhých.
Sú to však aj mimoriadne kreatívni, subtílni, jemní a originálni ľudia, práve spôsobom akým myslia (takzvane „mimo krabice“) a cítia. Estéti, orientovaní na detaily, perfekcionisti, veľmi často s nízkym sebavedomým a vysokou sebakritikou. Sú ľahko podráždení, otrávení, rýchlo presýtení všetkým, čo sa okolo nich deje.
To musí pre nich byť svojím spôsobom únavné...
Áno, vyplýva z toho aj rýchla únava (skôr tá mentálna) a tendencia uzatvoriť sa do svojej bublinky a izolovať od ostatných. Samotu však prežívajú ako opustenosť. Žijú teda v paradoxe: na strane jednej sa cítia konštantne ohrozovaní prostredím a na strane druhej sa od tohto prostredia nevedia izolovať pod strachom samoty, opustenosti a pocitu, že upadnú do zabudnutia.
Z psychopatologického hľadiska, sú to ľudia, ktorí trpia dvomi protichodnými úzkosťami, na jednej strane je to úzkosť z prítomnosti druhého, ktorý je vnímaný ako príliš invazívny (dotieravý), a na strane druhej úzkosť z nepochopenia a pocitu, že človek upadne do zabudnutia a uväznenia vo vlastnej samote.
Ako vie človek zistiť, že je vysoko citlivý?
Hypersenzitivita začína už od detstva, kedy si dieťa uvedomuje, ako veľmi mu záleží na názore iných, hlavne svojich rodičov, ktorým sa chce páčiť a vyhovieť. Často prihliada viac na túžby druhých ako na tie svoje, a to aj za cenu vnímania nespravodlivosti a trpkosti toho, čo sa mu deje.
Uvedomenie si svojej „príliš emotívnej citlivosti“ začína často veľmi nevinnou skúsenosťou – napríklad miernou kritikou v práci. Takáto, možno aj dobre myslená kritika, na ktorú by iní rýchlo zabudli, práve hypersenzitívna osoba nevedome zosilní.
Skutočne ňou trpí, ale čo je dôležité, zvyčajne si dokáže uvedomiť prehnaný význam svojho emocionálneho zážitku, ale nevie čo s tým robiť. Opäť prežíva teda protichodné stavy. Na strane jednej vie, že reaguje prehnane, na strane druhej cíti nespravodlivosť a tlak z okolia.
Dnes je slovo „precitlivený“ vnímané v spoločnosti skôr negatívne. Čo tomu pripisujete?
V prvom rade „precitlivený“ znamená byť rozdielny, iný ako ten druhý, a to v každom aspekte svojho bytia a žitia. A rozdielnosť druhých nás možno v začiatkoch priťahuje, ale v konečnom dôsledku irituje. Jej vnímanie totiž poukazuje na to, čo nám chýba.
Túto odlišnosť u druhého vnímame teda ako hrozbu. Odmietaním odlišnosti toho druhého ho zbavujeme slobody byť samým sebou. Rovnako ako aj jeho odlišnosť nás núti čeliť vlastnému vnútornému nepokoju natoľko, že sa cítime „povinní“ zmeniť sa, čo zase podkopáva našu slobodu bytia a žitia.
V druhom rade, ešte stále prevláda v našej spoločnosti presvedčenie, že „svet nemá slzy rád“ a „plakať sa nemá“. Je to znakom slabosti a krehkosti, teda opakom toho, čo si dnešná spoločnosť želá – silných a bojaschopných jedincov.
Vie človek využiť hypersenzitivitu aj vo svoj prospech? Ako?
Každý precitlivený človek je iný, preto je dôležité najprv identifikovať svoju primárnu emóciu (teda to čo považujete za hypersenzitívne), aby ste ju mohli premeniť na niečo silné a vybudovať svoju identitu okolo tejto emócie. Vnímanie toho, ako sa táto emócia vo vás prejavuje, vám umožní lepšie spoznať seba samého, ako aj to, čo reálne potrebujete a vidieť tak prednosti a kroky ku zlepšeniu.
Pozrite sa na pozitívnu stránku svojej vysokej citlivosti. Tá sa môže prejaviť v silnej kreativite, v odlišnom spôsobe myslenia, v schopnosti intuície alebo empatie. Všetky tieto vlastnosti znamenajú, že ak sa pozriete na túto precitlivenosť, môžete si povedať, že váš talent je nakoniec na rozdiel od iných ľudí veľmi prirodzený.
Takže si môžete povedať: „tento prirodzený talent je spojený s mojou precitlivenosťou a chcem ho umiestniť do centra svojej profesionálnej činnosti či osobnej identity“. Čiže využijem to vo svojej práci či osobnom živote.
Popierať svoju precitlivenosť, by bolo jednoducho povedané ako keď „zmeškáme svoj život bez toho, aby sme si to uvedomili“. Ak sa totiž konštantne snažíme byť takým, akého nás spoločnosť chce, odpájame sa od toho, čo cítime, snažíme sa vtesnať do formy. Žijeme v škrupinke, a je to pre nás čoraz bolestivejšie. Stávame sa väzňami seba samého. A preto využite vašu citlivosť nie na to, aby ste sa do nej uzatvorili, ale aby ste vďaka nej objavili to najlepšie zo seba.
Zdieľať na
Zdieľaní