Týmto „éčkam“ sa radšej vyhnite: Môžu spôsobiť ťažkosti až rakovinu

Foto: GettyImages

Foto: GettyImages

Človek konzumoval po celé stáročia potraviny bez akýchkoľvek prímesí, nanajvýš konzervované chladom, dymom, sušením či soľou. Súčasným výrobcom však prírodné metódy nestačia. Využívajú oveľa širšiu škálu konzervačných látok, najmä tých chemických. Ak sa niektoré z nich požívajú v množstve vyššom než predpísané limity, môžu byť škodlivé. Na čo si dať pozor?

Používali ich už naše babičky

Mnoho ľudí sa im snaží vo svojej strave vyhýbať. Pamätajte však na fakt, že už naše babičky si nimi pomáhali. Soľ, cukor, ocot či kyselina citrónová patria medzi tradičné a prírodné aditíva, ktoré využívame aj doma pri výrobe uhoriek, džemov, džúsov či sirupov. Zaváranie je vlastne konzervovanie ovocia v cukrovom náleve bez prítomnosti vzduchu. To platí aj o nakladaní do octu a slaných nálevoch. Prírodné konzervanty účinne znižujú rast baktérií v potravinách a báť sa ich rozhodne nemusíte.


Mohlo by vás zaujať: Éčka v potravinách: Čo vlastne označujú a môžu byť pre nás nebezpečné?


Všadeprítomné „éčka“

Konzervanty predlžujú trvanlivosť potravín a chránia ich proti skaze spôsobenej činnosťou mikroorganizmov. Ako sme už spomenuli, tým prírodným dajte pokojne zelenú, zbystriť by ste mali práve pri umelých. Na balených výrobkoch sa prítomnosť konzervačných látok uvádza v rámci zloženia chemickým názvom a/alebo skratkou E a číslom. Ich častejšie používanie je hlavne zásluha nás, zákazníkov. Spoliehame sa na polotovary, ktoré sa bez nich nezaobídu, očakávame dlhé obdobie trvanlivosti.

Dôverujte, ale preverujte

Európska legislatíva má prísne normy na maximálne množstvo konzervačných látok, ktoré možno použiť v určitých druhoch výrobkov. Dodržiavanie požiadaviek legislatívy zo strany výrobcov je monitorované, čiže všetky potraviny uvedené na náš trh by mali byť bezpečné. Existujú však isté konzervačné látky, ktoré sú pri zvýšenej konzumácii pre naše telo škodlivé. Keď ich nájdete na etikete výrobkov, buďte opatrní! Najlepšie urobíte, ak ich pri nákupe vrátite späť do regálu.


Mohlo by vás zaujať: Emulgátorová abeceda: Viete, na ktoré „éčka“ si treba dávať najväčší pozor?


Čo radšej nechať v obchode?

Dusitany a dusičnany (E249 – E252)

Vyrábajú sa synteticky a pridávajú sa do väčšiny mäsových výrobkov – párkov, klobás, šunky, slaniny, konzervovaného mäsa, ale aj údených rýb. Dodávajú im údenú chuť, krvavočervenú farbu a predlžujú ich trvanlivosť. Samotné dusičnany sa nepovažujú za toxické, no v tele sa premieňajú na dusitany. Tie môžu spôsobovať celý rad problémov: bolesti hlavy, nevoľnosť, kožné a dýchacie ťažkosti. Ohrozujú najmä alergikov a astmatikov. V organizme z nich navyše vznikajú nebezpečné nitrozamíny zvyšujúce riziko vzniku rakoviny.

Kyselina benzoová (E210) a jej soli

Jej použitie je veľmi rozšírené. Nájdeme ju v pečive, margarínoch, syroch, dressingoch, kečupe, tatárskej omáčke, horčici, nízkokalorických džemoch, zmrzlinách, cukríkoch, polevách i žuvačkách. Ľudia s chronickou žihľavkou, chronickou nádchou, astmou a deti do troch rokov by sa mali vyhýbať nielen konzumácii kyseliny benzoovej, ale aj jej solí: benzoanu sodného (E211), draselného (E212) a vápenatého (E213). U citlivých osôb môže nadmerné množstvo spôsobiť alergickú reakciu, podráždenie kože a chronickú nádchu. U detí hyperaktivitu a zhoršenie pozornosti.

Siričitany (E220 – E228)

Sú bežne používané umelé aditíva, ktoré bránia zmene farby ovocia a zeleniny, rozširovaniu plesní a baktérií. Používajú sa ako konzervanty pri výrobe vína, sušeného ovocia, želé, džúsov, džemov, ovocných nápojov, pečiva s ovocnými plnkami, zeleninových polotovarov, kukuričného sirupu, korenín a octu. V zemiakových lupienkoch môžeme nájsť oxid siričitý (E220) spolu s polyfosfátom sodným (E452). Pri precitlivenosti spôsobuje kombinácia týchto „éčok“ opuch hrdla, ťažkosti s dýchaním, svrbenie pokožky, nevoľnosť alebo bolesť hlavy.


S ktorými éčkami sa najčastejšie stretávate vy? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.

Zdroj: Vlaďka
Odporúčame