Vaskulitída nie je len jedno ochorenie. Ide o pomenovanie viacerých druhov chorôb, ktoré napádajú ľudský organizmus. Zahŕňa zápaly krvných ciev, ktoré môžu ovplyvniť rôzne časti tela, vrátane kože, svalov, orgánov a dokonca aj mozgu. Toto ochorenie môže byť veľmi nebezpečné, pretože vedie k vážnym komplikáciám, ak nie je liečené včas.
V článku sa dočítate:
- Podľa čoho odhalíte túto chorobu
- Ako sa delia vaskulitídy
- Prečo vzniká
- Ako prebieha ochorenie a ako ho liečiť
Postihuje celé telo
Vaskulitída je zápalové ochorenie krvných ciev. Krvné cievy sú trubkové štruktúry, ktoré prenášajú krv a živiny do rôznych tkanív a orgánov v tele. Toto ochorenie napáda všetky typy krvných ciev vrátane artérií, žíl a kapilár.
Zápal môže postihnúť akúkoľvek cievu – od tej najmenšej v tele až po aortu. Ak by ste trpeli vaskulitídou, nikdy neviete, ako bude ochorenie prebiehať a to ani v prípade, že viete, na akej časti tela sa nachádza. Cievy poškodzuje zápal a ten sa vie u každého jednotlivca prejaviť inak.
Ako ju odhaliť?
V drvivej väčšine prípadov odhalíte vaskulitídu na koži. Prejavuje sa začervenaním, v extrémnych prípadoch až začiernením pokožky. Zvyčajne ide o menšie bodky do veľkosti jedného centimetra. Najčastejšie sa vyskytuje na nohách a na rukách.
Doktor vie odhaliť, aká vážna vaskulitída je. Je niekoľko spôsobov, ako na to a je pravdepodobné, že v prípade tejto choroby budete podstupovať nejedno vyšetrenie – od röntgenu, cez CT, magnetickú rezonanciu až po sonografiu. V niektorých prípadoch odoberie doktor vzorku vašej kože, tento úkon sa volá biopsia.
Vážnosť závisí od miesta a jeho veľkosti
Existuje nepísaná rovnica, ktorá hovorí, že zistenie vážnosti vaskulitídy viete určite miestom na tele, kde sa nachádza a jeho veľkosťou. Čím viac ciev je zasiahnutých, tým horšie ochorenie môže byť. Samotný priebeh záleží aj na zmenšení priestoru pre prietok krvi cievou.
Ak choroba len čiastočne stenčí cievu, nemusí ísť o veľký problém. Napriek tomu je však prúdenie krvi do tela stále obmedzené. Vážny problém nastane, keď zúži cievy natoľko, že cez ne krv už nedokáže prúdiť. V takom prípade môžete kedykoľvek prísť k infarktu. Nepodceňujte to.
Delenie vaskulitíd
Vaskulitída sa delí podľa rôznych údajov. Najčastejšie je to veľkosťou zasiahnutých ciev, ale aj od ich typu (teda či ide o aortu, žily, tepny a podobne), reakcie organizmu na toto ochorenie či poškodenie susedných orgánov.
Vaskulitída veľkých ciev
Pre predstavu, za veľkú cievu môžeme považovať aortu. Vystupuje z ľavej srdcovej komory srdca smerom nahor, kde sa točí a mení svoj smer nadol a cez hrudník sa dostáva do panvovej oblasti, kde sa rozdeľuje na bedrové cievy. Ak sa vaskulitída vyskytne v oblasti hrudníka, môže byť napadnutá práve aorta, no stáva sa to len zriedka.
Príznakmi sú okrem vizuálnych znamienok na koži aj únava, horúčka, vysoký krvný tlak (aj v mladom veku) či dokonca zhoršenie zraku. Vaskulitída veľkých ciev sa nazýva aj arteitída. Vyskytuje sa najmä u žien po 40-tke. Delí sa na štyri typy: prvý postihuje aortu nad srdcom, druhý pod srdcom, tretí je kombináciou oboch prvých a štvrtý poškodzuje aj pridružené pľúcne cievy.
Pomerne bežnou chorobou pre ľudí po 70-tke je obrovskobunková arteritída, ktorá sa označuje skratkou GCA. Vyznačuje sa bolesťami v okolí krku, pri ramenách a v okolí panvy. Táto vaskulitída postihuje okrem aorty aj okolité krčné cievy a zasiahnuť môže aj očnice a tepny v mozgu.
Vaskulitída stredných ciev
Stredné cievy smerujú k orgánom. Najviac napádané sú obličky a orgány tráviaceho traktu ako pečeň, žalúdok či črevá. Postihnuté však môže byť aj samotné srdce. Choroba v tomto prípade postihuje cievne steny orgánov a vytvára na nich uzly. Ak sú tieto uzly v zoskupení, hovoríme o nekrotizujúcej vaskulitíde, ktorá je mimoriadne nebezpečná.
Do vaskulitád stredných ciev spadá aj detská Kawasakiho choroba. Vyskytuje sa do 5 roku života, zvyčajne v období medzi 2. až 3. rokom. Ide najmä o poškodenie ciev srdca a vyznačuje sa u malých detí horúčkami nad 40 °C, zápalom očných spojiviek či začervenaním jazyka. Podobne ako v prvom prípade, aj tento typ vaskulitídy viete spoznať značkami na koži alebo návštevou lekára a nemocnice.
Vaskulitída malých ciev
Malé cievy sú zakončenia končatín, teda najmä prsty na rukách a na nohách. Vaskulitída môže postihnúť aj tieto cievy. Vyznačujú sa nielen červenými bodkami, ale aj čiernymi, nakoľko sa nachádzajú veľmi blízko kože. V prstom stráca človek cit a často ide aj o nepeknú estetiku, za ktorú sa hanbia najmä ženy.
Prečo vzniká?
Príčina vzniku vaskulitídy nie je presne známa a vedci ju dodnes skúmajú. Medzi rizikovými faktormi by mohla byť aj dedičnosť, ale toto lekári ešte nevedia s istotou potvrdiť. Isté však je, že vzniká dvojako a preto sa delí na primárnu a sekundárnu vaskulitídy.
Primárna vzniká u zdravého človeka a práve pri nej nevedia lekári zistiť dôvod. Sekundárna vznikne ako pridružené ochorenie, napríklad pri infekcii, artritíde či po transplantácii orgánu, keď si naň organizmus nevie navyknúť a nechce ho prijať.
Spôsobuje mnohé nechcené problémy
Podľa Národného centra biotechnických informácií má vaskulitída horšie príznaky ako len nechcené vizuálne zmeny na tele. Vedci informujú o častých horúčkach, strate hmotnosti, malátnosti, bolestiach hlavy aj očí, závraty a oveľa citlivejšej pokožke. Medzi menej časté, ale predsa sa objavujúce prejavy choroba patria aj bolesti hrdia, neuropatie (poškodenia nervov, strata koordinácie), záchvaty, mŕtvice, delíriá až infarkty. Choroba môže trvať len krátkodobo, telo ju môže aj samé poraziť, no vo viacerých prípadoch je bez zásadu lekárov doživotná.
Najhoršími orgánmi, ktoré môžu byť zasiahnuté, sú srdce, mozog a obličky. Vaskulitídu neobjavíte v deň, kedy napadne cievy alebo orgány, ale až s odstupom niekoľkých týždňov, mesiacov či dokonca rokov. Všetko záleží od daných ciev a ich zúženia. Čím je choroba zákernejšia, tým viac je pravdepodobné, že ju objavíte na tele skôr.
Nevyhli sa jej ani známi ľudia
Vaskulitída si nevyberá. Bojuje s ňou napríklad škótska novinárka a televízna moderátorka Andrea McLean či známy hollywoodsky herec Ashton Kutcher. Práve druhý zmienený sa k nej otvorene vyjadril v relácii V divočine s Bearom Gryllsom.
„Pred dvomi rokmi som mal vzácnu formu vaskulitídy, kvôli ktorej som nevedel dobre vidieť, počuť a strácal som rovnováhu,“ povedal Kutcher v relácii. „Nevážiš si tieto veci, kých ich nestratíš. Neviem, či ešte niekedy budem dobre vidieť, počuť alebo chodiť. Som rád, že vôbec žijem.“
Kutcher sa objavil v Gryllsovej relácii, pretože nakrúcali špeciálne epizódy s ľuďmi, ktorí chceli zistiť svoje fyzické aj psychické hranice. „V momente, keď začnete vnímať svoje prekážky, môžete na nich začať surfovať alebo žiť pod nimi,“ dodával herec.
Ochorenie a jeho liečba
Liečba vaskulitídy je náročná a v niektorých prípadoch aj neefektívna. Ide v nej najmä o liečenie zápalu. Nikdy však lekár nevie posúdiť, či sa z nej pacient s istotou dostane alebo nie. A ak sa z nej aj dostane, či sa v budúcnosti nevráti.
Dôležité je zachytiť chorobu včas a diagnostikovať ju. Primárna a sekundárna vaskulitída sa nielenže inak prejavujú, ale aj inak liečia. Sekundárna vám môže poškodiť napadnuté orgány v tele a preto by ste sa čo najskôr mali obrátiť na odborníka.
Pomôžu lieky aj chirurg
Liečba zhŕňa užívanie liekov a prácu chirurgov. Pacienti užívajú najmä kortikosteroidy na potláčanie príznakov (užívajú ich aj alergici), analgetiká, lieky na zrážanie krvi a krémy na zapálené časti pokožky. Tieto lieky môžu však mať aj mnohé vedľajšie účinky, čo ešte viac zhoršuje najmä psychické pohodlie pacientov.
Chirurg pomôže liečiť poškodenú kožu. Na zotavenie pleti musí pacient taktiež zmeniť životosprávu, stopnúť fajčenie, vyškrtnúť alkohol a zrejme ho čaká aj niekoľkomesačná PN-ka. Títo pacienti pravidelne navštevujú aj kúpeľné zariadenia.
Zdieľať na