Myslíte si, že dokážete odhaliť klamstvo? Opatrnosť a schopnosť niekoho prekuknúť je často na mieste, no nie vždy účinkuje. Váš mozog je doslova naprogramovaný tak, aby dokázal dôverovať, najmä ak chce niečo získať, čo sa nie vždy vypláca. Nový výskum hovorí o tom, prečo je to tak…
Bežné klamstvá
Klamstvá sú bežnou súčasťou života a mnohí im často podľahnú. Niekedy ide o neškodné frázy, ktoré majú niečo uľahčiť, inokedy o premyslené manipulácie s vážnymi dôsledkami. Všetci však veríme, že máme akési „vnútorné zariadenie“, ktoré nás pred podvodmi ochráni. Lenže vedecké poznatky ukazujú, že ľudská schopnosť rozoznať pravdu od lži je skôr priemerná než spoľahlivá.
K už známym faktom teraz pribudli výsledky novej štúdie z Číny, ktoré opäť poodhaľujú, prečo sa niekedy necháme nachytať aj v situáciách, v ktorých by sme očakávali, že budeme obozretnejší. Výskumný tím z North China University of Science and Technology zapojil do experimentu 66 dospelých ľudí, ktorí spolu komunikovali v pároch.
Skenovanie mozgu
Počas vzájomnej výmeny informácií vedci sledovali ich mozgovú aktivitu špeciálnou formou neurozobrazenia – tzv. funkčným hyperskenovaním. Každá správa, ktorú si účastníci odosielali, bola spätá s možnosťou „zisku“ alebo „straty“.
Tento jednoduchý princíp umožnil sledovať, ako sa mení naše rozhodovanie, keď stojíme pred potenciálnou odmenou alebo rizikom. A práve tu sa začalo ukazovať, že naša myseľ nie je taká racionálna, ako by sme si možno želali.
Čo hovorí veda?
Výsledky experimentu odhalili jasný trend – ľudia skôr uveria lži v situácii, ktorá sľubuje nejaký zisk. Inými slovami – nádej, že môžeme z niečoho profitovať, znižuje našu schopnosť kriticky uvažovať. V mozgu sa vtedy aktivujú centrá zodpovedné za spracovanie odmeny, hodnotenie rizika a oblasti súvisiace s chápaním úmyslov druhého človeka. Tento mix spôsobí, že lož môže znieť dôveryhodnejšie než pravda. Zaujímavosťou je, že tieto reakcie boli zosilnené v situáciách, keď klamstvo pochádzalo od blízkej osoby, respektíve priateľa či niekoho, ku komu máme vytvorený vzťah.
Klamárska synchronizácia
Štúdia odhalila, že dvojice priateľ, ktoré sa výskumu zúčastnili, vykazovali zvláštny jav. Ich mozgová aktivita sa pri komunikácii zosúladila. Takzvaná INS, teda interpersonal neural synchrony, sa menila podľa kontextu – pri zisku bola vyššia v oblastiach spracujúcich odmenu, pri strate sa zvýšila v centrách hodnotenia rizika.
Ešte prekvapivejšie bolo, že táto synchronizácia dokázala predpovedať, či klamstvo uspeje. Podporný regresný model postavený na týchto mozgových dátach dosiahol presnosť až 86,6 percent pri predikcii toho, kedy človek klamstvu uverí. Keď komunikujeme s niekým nám blízkym, náš mozog sa „naladí“ na ten jeho, a spolu s tým klesá aj naša schopnosť zostať ostražití.
Prečo je vôbec také ťažké odhaliť lož?
Nové zistenia zapadajú do mozaiky toho, čo už psychológia dlho predpokladala. Veľká metaanalýza z minulosti ukázala, že ľudia odhalia klamstvo len s asi 54 percentnou úspešnosťou – čo je prakticky na úrovni hádania. Ďalšie výskumy potvrdzujú, že radi dôverujeme ľuďom, ktorých poznáme, spoločenské normy nás vedú k tomu, aby sme predpokladali dobré úmysly a nádej na odmenu dokáže prebiť racionálny úsudok. Nová štúdia tieto poznatky dopĺňa o neurologický rozmer a ukazuje, že dôvera k blízkym sa odráža priamo v mozgu.
Napriek zaujímavým výsledkom treba dodať, že experiment mal svoje limity – prebiehal v kontrolovaných podmienkach, mal relatívne malý počet účastníkov a neuroimaging dokáže zachytiť len časť procesov prebiehajúcich v mysli. No posolstvo, ktoré prináša, je mimoriadne praktické. Zistilo sa, že klamstvám najčastejšie veríme vtedy, keď v nich cítime šancu niečo získať a keď prichádzajú od človeka, ktorého máme radi alebo mu dôverujeme. To však neznamená, že by ste mali začať pochybovať o každom priateľovi. Skôr ide o pripomienku, že aj v blízkych vzťahoch sa oplatí zachovať zdravú dávku kritického myslenia.
Zdieľať na