Snahy založiť inštitúciu, venujúcu sa rozvoju vedy na území dnešného Slovenska sa objavovali už v 18. storočí, keď v roku 1792 vzniklo Slovenské učené tovarišstvo. Z iniciatívy Ľudovíta Štúra sa v roku 1844 zriadil spolok Tatrín. Archeológ, geológ, historik, botanik a etnograf Andrej Kmeť podal zase v roku 1892 návrh na založenie slovenskej vedeckej spoločnosti typu akadémie.
80. výročie
V období prvej Československej republiky založili v roku 1926 Učenú spoločnosť Šafárikovu (USŠ), ktorej fungovanie ukončilo nariadenie ministerstva vnútra vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945) z roku 1939. Ešte v tom istom roku ju nahradila Slovenská učená spoločnosť (SUŠ). Na jej základe bola napokon zriadená Slovenská akadémia vied a umení (SAVU), od vzniku ktorej dnes, v sobotu 2. júla, uplynulo 80 rokov.
„Slovenská akadémia vied a umení vznikla 2. júla 1942 odhlasovaním zákona č. 135. Neurčité plány na vznik akadémie ako vrcholnej inštitúcie slovenskej vedy možno datovať do 19. storočia. Reálnejšie predstavy sa objavili v 30. rokoch 20. storočia.“
„Skutočnosť, že sa tak nakoniec stalo po vzniku slovenského štátu nebola náhodná. Zdôvodnenia boli skôr politické a ideologické. Politickí obhajcovia vzniku akadémie z radov ľudákov ju predstavovali ako inštitúciu, ktorá bude dotvárať národnú jednotu Slovákov a zároveň ako niečo, čo musí mať každý civilizovaný, európsky štát,“ uviedol pre TASR Adam Hudek z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) a Ústavu pro soudobé dějiny Akademie věd Českej republiky.
Vtedajší prezident sa veľmi neangažoval
Hlavným iniciátorom vzniku SAVU bol podľa Adama Hudeka jazykovedec Ľudovít Novák, ktorý využil osobné kontakty v ľudáckych štruktúrach. Podporovateľmi jeho plánu boli minister školstva a národnej osvety Jozef Sivák, predseda Snemu Slovenskej republiky Martin Sokol, poslanci Emil Boleslav Lukáč a Pavol Čarnogurský, ako aj vplyvný publicista Konštantín Čulen. Formálnym protektorom SAVU sa stal prezident vojnovej Slovenskej republiky Jozef Tiso, ktorý sa však podľa historika Hudeka v jej prospech angažoval len minimálne.
Mala aj svojich odporcov
K najväčším odporcom patril predstaviteľ radikálneho pronacistického krídla Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) a predseda vlády Vojtech Tuka, ktorého odmietavý postoj podľa Adama Hudeka ovplyvnila osobná antipatia k Novákovi a snaha chrániť výsadné postavenie Matice slovenskej v slovenskej vede.
Nechýbal ani astronomický ústav
Prvým predsedom SAVU sa stal chemik a profesor František Valentín. Funkciu generálneho tajomníka zastával profesor Ľudovít Novák. Akadémia sídlila v Bratislave a v rámci nej fungovali ústavy – jazykovedný, historický, zemepisný, literárnovedný či astronomický, ktorý sa nachádzal v budove observatória na Skalnatom plese. Na konci roku 1944 pôsobilo v SAVU 30 pracovníkov, ale jej činnosť bola obmedzená.
Potenciál nestačil, neboli financie ani pracovníci
„Rozvoj vedy a výskumu bol v SAVU veľmi značne limitovaný. Na Slovensku chýbali vedeckí pracovníci a akadémia neustále zápasila s nedostatkom financií. Navyše od roku 1944 jej aktivity zastavili vojnové udalosti. Vedecká práca v SAVU sa týkala takmer výlučne oblasti humanitných vied. Výskum sa koncentroval hlavne na jazykovedu. Akadémia bola aktívna aj v edičnej, organizačnej a vydavateľskej oblasti, najmä v príprave projektu Slovenskej vlastivedy. Začiatkom roka 1945 boli jej pracovníci evakuovaní z Bratislavy. Vrátili sa v máji, ale to sa už hlásili Povereníctvu pre školstvo obnovenej Československej republiky,“ uviedol historik Adam Hudek.
Akadémia nebola podľa neho tak výrazne spätá s režimom vojnovej Slovenskej republiky ako Matica slovenská. Slabý záujem zo strany štátu podľa Adama Hudeka spôsobil, že jej pracovníci neboli pod výrazným ideologickým tlakom. „Pracovali tam aj vedci, ktorí mali k ľudáckemu režimu nesúhlasný postoj. SAVU tak po roku 1945 nebolo ľahké obviniť z toho, že bola inštitúciou podporujúcou režim slovenského štátu,“ skonštatoval historik Hudek.
Na druhej strane však podľa Adama Hudeka mohli v predsedníctve SAVU sedieť len ľudia, ktorí mali dôveru vládnej moci. Väčšina z nich mala kontakty alebo priateľské väzby na funkcionárov HSĽS. Akadémia navyše sídlila v arizovanom nájomnom dome na Štúrovej ulici. Svoju knižnicu si dopĺňala aj z kníh zabavených židovskému obyvateľstvu.
Preniesla sa aj cez vojnu
Napriek tomu sa akadémii podarilo preniesť svoje aktivity aj do povojnových čias. Tomu podľa Hudeka prispeli aj pragmatické záujmy slovenských povojnových politikov. Ako príklad uviedol výrok komunistického poslanca a spisovateľa Fraňa Kráľa, ktorý v novembri 1945 povedal: „Náš národ v nových štátoprávnych pomeroch, ktoré mu umožňujú naplno rozvinúť svoj kultúrny život, túto inštitúciu potrebuje, lebo čakajú na ňu v súčasnosti veľké úlohy.“
Neoficiálny predchodca Slovenskej akadémie vied
Na otázku TASR či sa dá SAVU považovať za priamu predchodkyňou súčasnej Slovenskej akadémie vied (SAV) Adam Hudek odpovedal:
„Oficiálne nie. Aspoň nie tá z roku 1942. V roku 1946 totiž bola SAVU novým zákonom formálne založená ešte raz, v ´ľudovodemokratickom duchu´, aby zo seba zotrela ľudácky náter. To znamená, že fungovala na základe úplne nových pravidiel, hoci do nej prešiel všetok majetok aj ústavy pôvodnej SAVU. Tie potom v roku 1953 prešli aj do SAV. Tá ale priamo nenadväzovala ani na ľudovodemokratickú SAVU. Jej skutočnou predlohou bola akadémia sovietskeho typu, kde mali hlavnú úlohu hrať prírodne a technické vedy, ktoré v SAVU zastúpené neboli.“
Zdieľať na
Zdieľaní