Môj príbeh sa neodohral veľmi dávno. Vlastne mám pocit, akoby to bolo včera. Mal som nefunkčný vzťah a cítil som sa sám. Rozhodol som sa zaregistrovať sa na online zoznamke, aby som si s niekým iba písal, mohol sa vyspovedať. Dovtedy som nemal s niečím takým skúsenosť.
Najskôr to nebolo nič moc a potom prišla ona. Sympatická špinavá blondína, nachádzajúca sa iba tri kilometre odomňa. Ešte aj vekovo mi bola blízka. Viete, funguje to tak, že najskôr musíte označiť danú osobu, že sa vám páči a až keď aj ona označí, že sa jej rovnako páčite, môžete si začať písať.
Sympatie boli obojstranné. Spočiatku sme si iba zdvorilostne písali. Raz za deň sme si odpisovali. Neskôr sa naša konverzácia zmenila na litánie. Rozumeli sme si snáď vo všetkom, na každú tému sme dokázali nájsť spoločnú reč. Keď mi poslala jej prvú hlasovú správu, okamžite som sa začal cítiť ako pubertiak. Medzičasom sa moja ex odo mňa už odsťahovala. Po približne troch týždňoch písania sme sa stretli. Cez obednú prestávku, keďže sme pracovali iba kúsok od seba.
Stretávali sme sa, volávali si a ja som zrazu cítil potrebu byť niekým iným, nebol som sám sebou. Chcel som sa páčiť, urobiť dojem. Snažil som sa byť čo najviac milý, vtipný, vždy upravený. Nechcel som ísť von vždy, keď navrhla, aby si nemyslela, že mám veľa času. Je to smiešne, viem. Musím sa priznať, že aj keď sa mi páčila, nebol som si istý svojimi pocitmi. Asi ani v nej som nemal dostatočnú istotu. Aj keď viem, že keď išla s kamarátkami na víkend do zahraničia, vrátila sa na izbu skôr, len aby sme si mohli zavolať. Bolo to milé. Ale…
Nemal som chuť sa viazať, páčilo sa mi toto doťahovanie. Približne po mesiaci prišlo aj na sex a veru, nebolo to bohviečo, neboli sme navzájom kompatibilní. Neviem už ani čo sa stalo, jednoducho to z jej strany skončilo, akoby zo dňa na deň. Lebo vraj, aj keď sa dvaja ľudia majú radi, nie vždy môžu byť spolu. Nedostal som žiadne vysvetlenie. O to horšie som to niesol. Aj keď som nechcel vzťah, chýbalo mi vysvetlenie, čo sa vlastne stalo.
Zrazu som mal pocit, že s ňou chcem byť. Dostával som sa z toho vďaka športu a po asi troch mesiacoch som si povedal, že skúsim zoznamku opäť. Tentokrát naozaj iba za účelom mať tam niekde vo virtuálnom svete osobu, s ktorou by som si len mohol písať, porozprávať sa. Nechcel som nič iné po tom fiasku. Dlhé dni a týždne som nenatrafil na nikoho, kto by sa mi čo i len páčil. Až zrazu prišla ona.
Elegantná žena, v kostýme. Zistil som, že sme si obaja boli sympatickí a tentokrát ona ako žena urobila prvý krok, napísala mi. Bolo to milé. Tiež sme si písali dlhé litánie, neskôr začali spolu aj randiť, zamiloval som sa do nej. Bola to žena, po akej som vždy túžil. Krásna, úspešná, samostatná, múdra a vtipná. To najlepšie z najlepšieho. Potom som však zistil, že pracuje vo firme, kde moja predošlá známosť. Ostal som ako obarený. Čo som mal robiť?
Nepovedal som jej to, bál som sa. Časom sme začali tvoriť pár. Sme spolu už takmer dva roky a dodnes o mojom tajomstve nevie. Bojím sa, že to raz praskne. Firma v ktorej pracuje ona a aj moja predošlá priateľka je veľká. Ide o korporát, navyše je obdobie korony a ľudia majú home office. Bude to tak ale navždy? Mám sa čoho báť? Bolo to predsa pred ňou, čo tam po minulosti! Zožiera ma neistota. Mám strach, že by tomu neporozumela. Viac sa však bojím toho, že by som o ňu prišiel.
Zaujal vás pravdivý príbeh? Prečítajte si ďaľších 55 v novej knihe!
Kniha 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás (Zdroj: Plnielanu)
Zdieľať na