Pravdivý príbeh: Zaľúbila som sa, reakcie mojich blízkych ma šokovali

Pravdivý príbeh

Po rozvode som sa znova zamilovala. Podľa môjho okolia však do nesprávneho muža (Zdroj: GettyImages)

Som rozvedená už dvadsať rokov a nerátala som s tým, že by som sa ešte niekedy dokázala zaľúbiť. Môj exmanžel bol prvý muž, ktorého som milovala. „Zbláznila“ som sa doňho ešte ako stredoškoláčka a všetko išlo veľmi rýchlo. Nakoniec, ako v mnohých manželstvách v tej dobe.

Tehotenstvo, svadba, druhé tehotenstvo, sťahovanie z malého bytu do väčšieho… Dalo by sa povedať, že sme boli bežná rodina, ako cez kopirák s inými rodinami na začiatku 90. rokov. Obaja sme mali prácu a výdatne nám pomáhali rodičia.

Potom sa však čosi zlomilo. Nová doba priniesla nové problémy a do nášho vzťahu najskôr zasiahla nezamestnanosť. Muž zostal bez práce a niesol to veľmi ťažko. Kým iní by sa pozviechali a rýchlo by si našli niečo iné, on sa začal utápať v sebaľútosti. Z vlastných zlyhaní vinil iných a túto frustráciu utápal v alkohole.

Nebudem to opisovať dopodrobna, lebo aj dnes je to pre mňa bolestná spomienka – z kedysi šikovného chlapa sa stal alkoholik, ktorý dvakrát skončil na odvykacej liečbe. Tretí raz som si už povedala DOSŤ a podala som žiadosť o rozvod. Aj tak som to urobila neskoro. Chcela som mu dať šancu, a trpeli sme kvôli tomu všetci. Najviac naši dvaja synovia. Vidieť otca spitého takmer do bezvedomia bola skúsenosť, akú by deti nikdy nemali zažiť.

Po rozvode som sa s chlapcami presťahovala do iného mesta a s bývalým mužom sme stratili akékoľvek kontakty. Alimenty, samozrejme, neplatil, a ja som všetku svoju pozornosť sústredila na deti – aby sme vyžili a aby som z nich vychovala dobrých ľudí. Snažila som sa, aby nepociťovali, že vyrastajú bez otca, a bolo to naozaj ťažké. Musela som mať dve zamestnania, no nakoniec sme to zvládli.

Obaja vyštudovali vysokú školu. Starší sa už osamostatnil, s priateľkou si kúpili byt vo vedľajšom paneláku, mladší zatiaľ býva so mnou. Možno aj to, že ich mám v bezprostrednej blízkosti, komplikuje moju súčasnú situáciu. Čo sa stalo? Nič zvláštne, zamilovala som sa. Vlastne by to skutočne bola úplne normálna a nezaujímavá vec, keby mojím vyvoleným nebol Róm.


Mohlo by vás zaujať: 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás


S Václavom sme sa spoznali v práci. Zamestnal sa vo firme ako stavbyvedúci a so mnou riešil personálne záležitosti. Vždy vtipkoval, bol príjemný, milý. V jeho spoločnosti som sa cítila uvoľnene a nenútene. Vedel začať reč na akúkoľvek tému. Ako som sa neskôr dozvedela, chcel študovať, no jeho rodičia nemali peniaze. Maturitu si urobil už ako dospelý, z vlastnej iniciatívy.

Napriek prostrediu, z akého pochádzal, bol veľmi rozhľadený. Orientoval sa v kultúre, politike, športe. Jeho rodičia neboli majetní, no dali mu dobrú výchovu a vo všetkom ho podporovali. Vďaka tomu sa naučil hrať na harmonike a venoval sa futbalu. Začali sme sa stretávať a ja som s čoraz väčším prekvapením zisťovala, aký úžasný je človek.

Moje okolie sa však, žiaľ, k tomu postavilo celkom inak. Keď mi najlepšia kamarátka povedala „ty máš na viac, brala som to len ako následok vzájomného nepochopenia. Keď mi ale aj vlastní synovia začali predhadzovať, že sa „vláčim s cigánom“, skutočne to zabolelo. Akákoľvek debata na túto tému končí hádkou. Naozaj som zo svojich detí vychovala xenofóbov? Ak chcem Vaška priviesť domov, mladší syn uteká preč. V posledných dňoch mi dal najavo, že sa chystá odsťahovať. Starší nechce o Vaškovi ani počuť a nebyť jeho priateľky, ktorá sa snaží dusnú atmosféru zmierňovať, asi by mi vykričal viac, než v skutočnosti sám chce.

Už som si vypočula toľko urážok na Vaškovu adresu! Kým ja som u jeho mamky vítaná – otec mu zomrel pred dvoma rokmi – moja rodina ho odmieta prijať. Všetci, naozaj všetci sa na nás pozerajú cez prsty. Je to snáď nejaká hanba, mať vzťah s Rómom? A nejde len o rodinu. Vnímam aj nechápavé pohľady mojich priateľov či známych. Akoby vysvetlenie, že Vašek je dobrý človek, nestačilo.

Vo svojich najbližších som sa veľmi sklamala, no som rozhodnutá o svoju lásku bojovať. Aj keby ma všetci odsúdili, neodradí ma to. Uvedomujem si všetky rozdiely, ktoré sú medzi mnou a Vaškom a viem veľmi dobre, že pochádzame z rôzneho prostredia. No pre mňa je podstatné, že ma má rád a mne je s ním dobre. Verím, naozaj verím, že všetko sa poddá a aj moji synovia sa so skutočnosťou časom zmieria. Alebo som až príliš naivná?


Zaujal vás pravdivý príbeh? Prečítajte si ďaľších 55 v novej knihe, ktorá je ideálnym darčekom aj na Vianoce!

“Kniha Kniha 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás (Zdroj: Plnielanu)

Zdroj: Plnielanu.sk
Odporúčame