Ja aj Lucia sme boli spolužiačky z vysokej školy a obe sme mali po 35-tke. Ja som bola pár mesiacov rozvedená a bezdetná, ona si nikdy na vzťahoch nezakladala a za prioritu pokladala prácu. Bol január, keď sme sa dohodli, že si spolu vyrazíme na babskú dovolenku. Vzhľadom k chladnému mesiacu a našej silnej potrebe slnka, sme si vybrali Dubaj. Zaplatili sme za letenky, hotel a o dva týždne sme mali vyraziť.
Čo čert nechcel, Lucia ochorela ako taký pes. Koronavírus skrátka nevymizol, aj keď si to niekedy myslíme. Nemohla ísť. Ja som stála pred rozhodnutím, čo s tým. Nechcela som, aby mi prepadli peniaze, tak som sa rozhodla, že vycestujem sama. Nebolo to pre mňa nič normálne, práve naopak. Mala som pred tým obrovský rešpekt.
Moje obavy sa však rozplynuli a v meste som sa cítila veľmi bezpečne a príjemne. Vďaka internetu som spoznávala mnoho miest, na hoteli som si zabookovala aj výlet na neďaleké piesočné duny. Bolo to zvláštne ale zároveň aj príjemné tráviť sama čas. Keď som išla na večeru, miestami mi bolo ľúto, ako som videla zaľúbené páriky. Iba ja som sedela sama za stolom. Všetko sa však zmenilo a ani neviem ako. Oslovil ma Amit, že sa mu zdám akási smutná. Brala som to s rezervou, predsa nepodľahnem šarmu akéhosi miestneho baliča žien.
Rozprávali sme sa niekoľko hodín, počas ktorých som sa dozvedela, že síce pochádza z Indie, ale v Dubaji žije už takmer 10 rokov a pracuje ako realitný maklér. Bol mimoriadne príjemný, šarmantný a milý. Odprevadil ma k hotelu, vymenili sme si na seba kontakt a myslela som si, že je to uzavreté. Ozval sa mi však hneď ráno, či ma môže pozvať na výlet a ukázať mi starú časť Dubaja, kam turisti až tak nechodia. Mala som síce obavy, ale súhlasila som. Prežili sme krásny deň. Aj ten ďalší a ďalší, boli sme spolu do konca mojej dovolenky.
Po mojom návrate som si uvedomila, že sa mi dostal pod kožu a celkom mi chýba jeho prítomnosť. Písali sme si a volali každý deň, až sme sa dohodli, že sa do Dubaja vrátim opäť o mesiac. Bolo to rovnako pekné a intenzívne. S Amitom sme začali tvoriť pár. Každý v mojom okolí si klopkal na čelo a vystríhal ma, ale mne to bolo jedno, bola som šťastná. A viete čo? Stále som.
Náš vzťah trvá viac ako rok. Vidíme sa približne každý druhý mesiac, kedy som v Dubaji až na tri týždne. Počas toho roka som dokonca navštívila aj jeho rodinu v Indii. Bolo to neuveriteľné! Jeho rodina ma prijala veľmi dobre. Dokonca sme vybavili Amitovi aj potrebné papiere a on bol u nás na Slovensku. Aktuálne sme vo fáze plánovania našej svadby. Mňa za pár dní čaká definitívne presťahovanie sa do Dubaja, skadiaľ budem pracovať pre rovnakého zamestnávateľa ako mám teraz, iba budem na home office.
A čo som chcela mojím príbehom povedať? Nebojte sa urobiť rozhodnutia, z ktorých máte strach. Aj ja som mala. Výsledkom je však to najkrajšie životné obdobie, aké som kedy zažila. Niekedy si život pre nás pripraví krásne prekvapenia.
Zdieľať na