Zuzana sa presťahovala s rodinou z mesta, dnes chovajú vyše 150 zvierat: Život na farme milujem!

zuzana dolinka život na farme

Zuzana Dolinka si život na farme skutočne užíva (Zdroj: Súkromný archív Zuzana Dolinka)

Zuzana Dolinka je 5-násobná mama, dcérky a štyroch zbojníkov, ktorá žije na farme na Záhorí. Svojím neobvyklým spôsobom života inšpiruje ostatných a je dôkazom toho, že sa život v lone prírody dá skĺbiť s modernými technológiami. Na Facebookovej stránke, webovej stránke ako aj Instagrame sa pravidelne delí so svojimi receptami, ako aj zaujímavosťami z bežného života. V rozhovore prezradila, že na farme plnej zvierat nikdy nevládne nuda!

Žiť na farme v obklopení zvierat a prírody. Pre niekoho splnený sen, pre iného hotová nočná mora. Aká bola vaša cesta?

Pôvodne vôbec nešlo o farmu. Keď sme mali dve deti, z toho jedného sme ešte kočíkovali a čakali tretie bábätko, začali sme riešiť otázku, ako a kde ich chceme ďalej vychovávať. V meste na sídlisku sme nemohli dieťa ani pustiť na trávnik, pretože bol plný nepozbieraných psích hovienok. A predstava, že dieťa pôjde samé von na ulicu plnú rútiacich sa áut, nás nenapĺňala nadšením. Začali sme si hovoriť, že by bolo skvelé, ak by sme žili na dedine v domčeku so záhradou, kam by deti mohli kedykoľvek slobodne vybehnúť. A tak sme sa dostali na vidiek. Keď sa na to pozeráme spätne, bolo to asi najlepšie rozhodnutie nášho života. Z mesta na dedinu sme prišli s dvoma čivavami a jedným papagájom. Nikto by v nás nevidel farmárov, dokonca ani my sami.

Pozitívny vzťah ku zvieratám si deti budujú už od detstva (Zdroj: Súkromný archív Zuzana Dolinka)

Po nejakom čase sme si len tak nezáväzne povedali, že keď už máme ten domček a záhradu, či by sme neskúsili chovať aj zopár sliepočiek. Predstava domácich vajíčok bola lákavá. Skúsili sme to. Zistili sme, že nám to funguje a že nás to baví. V neposlednom rade tiež to, že to nie sú hlúpe sliepky, ale fascinujúce zvieratá. Postupom času sa počet zvierat aj druhov začal rozrastať. Pribudli japonské prepelice, kačice, husi, králiky a neskôr kozy. A domov ďalšie papagáje, škrečky, morčatá, rybičky aj ježko bielobruchý. K nemu aj potrebné červy zophobasy a máme tiež africké slimáky.

Koľko zvierat máte na farme?

Nikto nevie. Teraz v zime ich bude niekde do 150, v lete môže počet prekročiť 300 kusov. Pred pár týždňami sa narodili králičkovia, zanedlho sa budú liahnuť malé prepeličky, neskôr očakávame kozliatka. A uvidíme, či niečo neodbudne, keď sa v okolitých húštinách narodia malé líščatá a staré líšky pre ne začnú zháňať potravu.

Stalo sa vám, že ste si s nejakým zvieratkom nepadli do oka?

Vzťah s hospodárskymi zvieratami nie je partnerský, ani nie je založený na sympatiách. Preto sa asi nedá hovoriť o (ne)padnutí do oka. Ale, samozrejme, každý chovateľ si vyberá, ktoré exempláre si chce ponechať, ktoré chce rozmnožiť a ktoré chce z chovu vyradiť. Mali sme kohúta, ktorý po niekoľkých rokoch pokojného a bezproblémového spolunažívania začal byť agresívny voči každému. A tak musel ísť do polievky.

Alebo kozliatka, keď sa narodia, sú všetky krásne a roztomilé. A ako rastú, začínajú sa u nich objavovať rozličné povahy. Jedna kozička môže byť pokojná a prítulná, iná je pojašená a ďalšia zas plachá a bojazlivá. A z malého milého mačiatka sa časom môže stať starý mrzutý kocúr. Stále je náš, ale už to nie je živé mojkadlo, ako keď bol mačaťom.

Zvieratami sa to na farme len tak hemží (Zdroj: Súkromný archív Zuzana Dolinka)

Akým ťažkostiam musíte čeliť? Predsa len, život na farme nie je len o romantike.

Konkrétne naša farma nie je ani podnikaním, ani nie sme závislí od samozásobiteľskej produkcie. Je to pre nás v prvom rade koníček, ktorému sa venujeme preto, že nás to baví. Táto sloboda zároveň znamená, že ani nevnímame nejaké ťažkosti, ktoré by stáli za zmienku. Iste, kozám treba pravidelne doniesť balík sena, no na druhej strane máme každý deň čerstvé mlieko. Nie je to pre každého, ale nám to takto vyhovuje. Keď sme ešte mlieko nakupovali v obchodoch, bolo nám ľúto, koľko odpadu produkujeme, bez ohľadu na to, že sme ho separovali. Dnes namiesto odpadu produkujeme luxusné hnojivo pre naše záhony.

Aj hydina si vyžaduje starostlivosť. Ale siahnuť do znáškového hniezda a vytiahnuť odtiaľ čerstvé domáce vajíčko, často ešte teplé, je veľmi príjemný pocit. A každý záhradkár potvrdí, že žiadna kúpená paradajka sa nevyrovná chuti čerstvo odtrhnutej rajčine, ktorá dozrievala na slnku vo vlastnej záhrade z vlastnoručne vypestovanej sadenice. Jedinou komplikáciou je, že zodpovednosť za zvieratá nás pripútala k jednému konkrétnemu miestu. Práve preto farmárčenie nie je pre hocikoho.

Starostlivosť o hydinu či králiky sa dá vyriešiť aj pomocou technológií. Napríklad automatické dvierka na kurník so súmrakovým senzorom obslúžia hydinu aj bez každodenného ľudského zásahu. Podobne sa dá riešiť aj kŕmenie či napájanie. Alebo pomôže dobrý sused či priateľ, ktorý pozbiera vajíčka, skontroluje a v prípade potreby zasiahne.

Pestrofarebné vajíčka z domáceho chovu (Zdroj: Súkromný archív Zuzana Dolinka)

Vaša farma sa neustále rozrastá. Ako deti vnímajú narodenie mláďat? Sú súčasťou tohto procesu?

Očarujúci kolobeh života neprestáva fascinovať ani deti, ani dospelých. Sledovať liahnutie kuriatok z vajíčok je vždy znovu a znovu napínavý a krásny príbeh. Možnosť pohladkať malých rozkošných králičkov je zážitok. A malé kozliatka sú roztomilé, keď so zvedavosťou objavujú svet, aj keď šantia na pastve. A tak, ako sú deti prirodzene prítomné pri zrodení života, nevynechávame ani jeho koniec. Považujeme za dôležité, aby naše deti vedeli, že mäso nerastie v plastových vaničkách v chladiacom boxe hypermarketu.

Aký je podľa vás najväčší mýtus, ktorému ľudia veria v súvislosti so životom na farme?

Neodvážim sa odhadovať, akým mýtom ľudia veria. Ale prekvapuje nás, ako veľmi mnohí ľudia stratili kontakt so svetom, ktorý bol ešte pred pár desaťročiami bežnou realitou v podstate na každom hospodárskom dvore. Keď distingvovaná mamina ukazuje svojmu predškolákovi našu kozu a vysvetľuje mu: „Aha, kravička, tak od prekvapenia strácame reč. Alebo ľudia, ktorí sa pýtajú, koľko vajec znáša tá sliepka, a ukazujú na kohúta. Tiež ľudia, ktorí sú zvedaví, ako dojím tú kozu, čo nemá medzi nohami „to.“ A sú prekvapení, keď zistia, že nie každá koza (ale i krava a iné zvery) automaticky dáva mlieko, ale že k laktácii dochádza až po pôrode mláďaťa.

Počas leta sa na nedostatok roboty asi nemôžete sťažovať. Čo robíte cez zimu?

Cez zimu je niekedy aj viac roboty, než v ostatných obdobiach roka. Napríklad, keď mrzne a treba niekoľkokrát denne riešiť čerstvú vodu pre všetky zvieratá.

Zuzana si kvalitné produkty vyrába sama (Zdroj: Súkromný archív Zuzana Dolinka)

Inšpirujete ľudí nielen pečením z kvásku, ale aj výrobou rôznych domácich produktov. Čo z toho vás najviac baví?

Stále ma najviac baví práca s cestom a každodenné pečenie. Je to môj relax. Nevadí mi, keď treba zabezpečiť pre svoju rodinu čerstvý chlieb alebo pečivo a som hore dlho do noci. Tiež, ak chcem aby sme mali dobrý kozí syr, tak ho proste urobím. Baví ma všetko okolo domácnosti.

Čo by ste poradili ľuďom, ktorí túžia žiť na farme, no chýba im odvaha?

Nebojte sa! Na začiatku sme ani my nemali žiadne skúsenosti. Obaja s manželom sme vyrastali v prostrediach, ktoré nemali s hospodárením nie spoločné. V neposlednom rade, úspešne hospodáriť zvládli za celú históriu mnohí, aj jednoduchí ľudia. A dnes máme vďaka internetu k dispozícii takmer neobmedzené možnosti, vedomosti a skúsenosti z celého sveta, takže sa môžeme naučiť úplne čokoľvek a môžeme sa učiť od najlepších.

Zdroj: plnielanu.sk

Odporúčame

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close