Konzumácia paradajok prispieva k lepšiemu zdravotnému stavu, ale tentokrát sa vedci zamerali na iné benefity. Zrenie paradajok totiž reguluje ten istý proces, ktorý prispieva aj k regulácii dĺžky života a zdravia ľudí a živočíchov, uvádza nová štúdia uverejnená v žurnále New Phytologist. Poznatky, ktoré získali odborníci sa dajú aplikovať nielen pri téme ako spomaliť starnutie, ale je tu možnosť využiť ich pri redukcii plytvania potravinami. Za všetko môže jediný mechanizmus ovládaný nenasýteným uhľovodíkom, etylénom.
Ovládanie produkcie etylénu dokáže spomaliť starnutie
V tele ľudí a iných živočíchov prebieha množstvo rôznych procesov. Jedným z nich je autofágia, ktorá reguluje recykláciu buniek a prebieha vo všetkých živých organizmoch okrem baktérií. Medzinárodný tím vedcov pôsobiacich na univerzitách v Izraeli a Nemecku skúmal úlohu autofágie v zrení. Štúdiu s výsledkami začiatkom mája zverejnil vedecký žurnál New Phytologist.
Štúdia dokazuje, že autofágia ovládaním produkcie etylénu (eténu) ovplyvňuje zrenie plodov. Etylén je primárnym hormónom ovládajúcim zrenie mnohých plodov, napríklad jabĺk, manga, paradajok či banánov. Komplexné biochemické a molekulárne procesy zrenia sú zodpovedné za zmeny farby, textúry, vône a chuti plodov.
- Vedci vytvorili rastliny rajčiaka umožňujúce dočasné genetické potlačenie autofágie špecificky v nezrelých plodoch plnej veľkosti.
- Potom v upravených plodoch spustili produkciu etylénu a zrenie predčasne v porovnaní s bežným priebehom ovládaným autofágiou.
- Následná analýza ukázala, že absencia autofágie urýchľuje zrenie plodov rajčiaka a zvyšuje produkciu etylénu, čím dokázali, že autofágia odďaľuje starnutie plodov podobne ako odďaľuje starnutie živočíchov.
Nové poznatky pomôžu aj v boji proti plytvaniu potravinami
Schopnosť regulovať zrenie plodov má dôležité implikácie pre redukciu plytvania potravinami – môže umožniť rozšírenie výberu plodín dostupných konzumentom a ponúknuť riešenie udržateľnej potravinovej istoty. „Odhaduje sa, že približne 40 percent celosvetovej poľnohospodárskej produkcie tvoria straty alebo odpad, čo má výrazné finančné, výživové a environmentálne následky,“ uvádza Simon Michaeli, ktorý sa podieľal na štúdii.
„Nakoniec môžeme využiť znalosť bunkových a molekulárnych mechanizmov riadiacich zrenie, aby sme v reťazci prinášajúcom poľnohospodárske produkty z polí na naše stoly znížili straty a množstvo odpadu vyprodukované plodinami. To nás stavia pred ďalšiu úlohu – identifikovať molekulárne mechanizmy, ktorými autofágia reguluje nástup etylénu,“ dodáva Michaeli.
Zdieľať na