Vrany krátkozobé (Corvus brachyrhynchos), obývajúce Severnú Ameriku, nie sú len tmavé a hlučné vtáky, ktoré nájdete v meste či parku. Rozhodne by sme ich nemali podceňovať, pretože nová štúdia o ich správaní uvádza prekvapujúce informácie. Vrany sa dokážu voči jednotlivcom hnevať a prechovávať nevraživosť až neuveriteľných 17 rokov.
Vrany sa dokážu hnevať na jednotlivca
Tieto prekvapivé informácie uverejnil vedecký žurnál Proceedings of the Royal Society B a portál Earth.com. Vtáky sú inteligentnejšie, ako si mnohí ľudia uvedomujú. Inteligenciu využívajú najmä na identifikáciu hrozieb – nielen zo strany prostredia, ale i zo strany ľudí. Predchádzajúci výskum dokázal, že zástupcovia čeľade krkavcovité (Corvidae) patria medzi najinteligentnejšie vtáky a nástroje dokážu nielen používať, ale aj vyrábať. Profesor John Marzluff z Washingtonskej univerzity (UW) v Seattli tvrdí, že vrany sú po inteligenčnej stránke vlastne lietajúce opice a ich (ne)priateľskosť závisí od toho, čo človek danej vrane alebo niektorej jej kamarátke urobil.
Profesor Marzluff na UW dlhodobo skúma vrany a krkavcovité vtáky a patrí medzi popredných odborníkov na ich správanie. V roku 2006 začal štúdiu, v rámci ktorej odchytil, okrúžkoval a po krátkom „väznení“ bezpečne vypustil sedem vrán. Mal pritom na sebe masku, ktorá nezakrývala iba jeho tvár, ale celú hlavu. Marzluff a ďalší vedci nasledujúcich päť rokov kŕmili vrany v areáli univerzity a niekedy pri tom nosili masku použitú pri odchyte a krúžkovaní vrán. Výsledky výskumu zverejnili v roku 2011 vo vedeckom žurnále Proceedings of the Royal Society B.
- Vedci zistili, že strašidelná maska vyvolala podráždené krákanie u 47 z 53 vrán, ktoré stretli, čo je výrazne viac ako sedem pôvodne odchytených vrán.
- Podľa autorov štúdie ide o dôkaz horizontálneho šírenia informácie, teda jej odovzdania od jednej vrany druhej.
Výskumníci vrany kŕmili aj v inej maske, v ktorej však vrany neodchytávali a neväznili. Vtáky si v súvislosti s ňou nevytvorili negatívne konotácie, považovali ju za „bezpečnú“ a na ľudí v nej podráždene nekrákali. Vedci do výskumu zapojili aj niekoľkých dobrovoľníkov, ktorí o (ne)bezpečnosti jednotlivých masiek pre vrany nevedeli. Jeden z nich v nebezpečnej maske nevedomky rozrušil kŕdeľ vrán, ktorý spustil obrovský hurhaj. Vedci tak dokázali, že vrany podráždene nereagovali iba na maskovanú osobu, ale na konkrétnu masku.
Vrany si informáciu o maske rozšírili medzi sebou
Autori štúdie z roku 2011 uvádzajú, že informácia o nebezpečnosti masky sa počas piatich rokov výskumu rozšírila medzi vranami v okruhu najmenej 1,2 kilometra od univerzity. Výskum však pokračoval aj po roku 2011. Podľa profesora Marzluffa dosiahlo podráždené krákanie na osoby v nebezpečnej maske vrchol v roku 2013 a odvtedy postupne upadalo. Úplne ustalo až v roku 2023, teda 17 rokov po prvotnom odchyte, dodáva Marzluff.
Vrany krátkozobé sa v zajatí môžu dožiť 20 až 30 rokov, vo voľnej prírode zvyčajne žijú 7 až 8 rokov. Negatívne reakcie na masku považovanú vranami za nebezpečnú aj po takom dlhom čase sú dôkazom, že u vrán nedochádza iba k horizontálnemu prenosu informácií medzi jednotlivými členmi kŕdľa, ale aj k vertikálnemu prenosu informácií z rodiča na mláďa.
Horizontálny a vertikálny prenos informácií nie sú jediným dôkazom inteligencie vrán. Existuje množstvo svedectiev o tom, že na rozbíjanie tvrdých škrupín orechov využívajú autá na svetelných križovatkách, uzatvárajú spojenectvá proti rôznym predátorom alebo sa zhromažďujú na „pohreboch“ mŕtvych členov skupiny. Podobné správanie vedci zaznamenali iba u niekoľkých ďalších zvierat, napríklad u veľrýb, slonov a šimpanzov.
Zdieľať na