Nikdy som nemala dokonalé sebavedomie. Už ako dieťa som sa cítila menejcenná – v škole, medzi kamarátkami, aj doma. Vždy som mala pocit, že musím byť lepšia, krajšia, výkonnejšia. Dnes viem, že práve ten môj perfekcionizmus ma nakoniec dohnal tam, kam by som sa už nikdy viac nechcela dostať.
Viete, vždy som bola človek, ktorý chce mať všetko pod kontrolou. V práci, doma, vo vzťahoch… Skrátka všetko muselo fungovať. Lenže časom som zistila, že sa nedá byť dokonalá vo všetkom, aj keď sa o to snažíte z celých síl.
V práci som mala veľký stres, neustále termíny, e-maily, porady. Keď som sa konečne dostala domov, čakali ma deti, povinnosti, domácnosť. A tak som začala vynechávať jedlo. Nie preto, že by som chcela schudnúť, ale jednoducho som nestíhala.
Zo začiatku som to nebrala vážne. Ráno som si dala kávu, cez deň som zhltla niečo rýchlo pri počítači, večer som často zaspala bez večere. Telo si zvyklo, hlad som necítila. A keď som zrazu začala chudnúť, okolie ma chválilo. Hovorili, že mi to pristane, že som „konečne schudla“. A mne sa to zrazu páčilo, aspoň nejaké ocenenie mojej snahy, aj keď tou nebolo schudnúť, prišlo. Lenže, vtedy som si neuvedomovala, že tieto slová ma len posúvajú hlbšie do problému.
Postupne som sa dostala do stavu, keď som nemala energiu na nič. Vlasy mi začali padať, pleť bola sivá, cyklus sa mi rozhádzal. Lekár mi neskôr povedal, že mám narušené hormóny. K tomu sa pridali úzkosti a výkyvy nálad. Zlom nastal, keď som v práci odpadla. Až vtedy som pochopila, že to, čo sa deje, už nie je normálne. Vyhľadala som lekára, potom aj psychologičku.
Postupne som porozumela, že to bolo o potrebe mať všetko pod kontrolou, o nízkom sebavedomí, ktoré som v sebe niesla celý život, a o tom, že som si nedovolila byť „len človekom“.
Na terapiu chodím už viac ako dva roky. Viem, že je to dlhá a náročná cesta, a že s týmto problémom sa človek nikdy úplne nevylieči. Musím na sebe pracovať neustále. Vnímať signály tela, dávať si pozor na stres, dopriať si oddych.
Dnes mám pár kíl navyše, ale cítim sa zdravšia než kedykoľvek predtým. Už neriešim, či mám dokonalú postavu. Dôležité je, že mám pokoj v hlave. A ak by som mohla niekomu poradiť, tak len to, že požiadať o pomoc nie je slabosť, ale odvaha.
Zdieľať na