Od začiatku koronavírusovej epidémie si niektorí ľudia vzali odporúčania dodržiavať vzdialenosť medzi osobami príliš k srdcu, až sa u nich rozvinula posvätná hrôza z bozku, zo stisku ruky či z iného fyzického kontaktu.
Niektorých ľudí pandémia zmenila od základov
V posledných týždňoch žije tridsaťročná počítačová expertka Marine podľa svojich slov ako korytnačka. Akonáhle sa k nej niekto cudzí priblíži na ulici alebo v obchode, stiahnu sa jej automaticky ruky a hlava, ako by sa chcela skryť vo svojom pancieri. Od tej doby, čo sa v našich životoch usídlil koronavírus, neznesie Marine, ktorá je inak spoločenská, žiadny fyzický kontakt. Stačí objatie, pohladenie alebo obyčajný stisk ruky, aby ju to vykoľajilo. „Ak sa ma niekto dotkne, dokonca aj niekto blízky, cítim sa ako v pasci, ako by som sa dusila,“ hovorí.
Marine nedokázala prekročiť prah domova pre seniorov, kde žije jej dedko. „Pravidelne mu telefonujem, ale nie som schopná ho navštíviť. Mám strach, že nakazím jeho alebo seba. Tým skôr, že jeho sused z vedľajšej izby zomrel na koronavírus,“ vysvetľuje.
Chorobný strach z dotyku
Tejto reakcii sa hovorí hafefóbia, čiže chorobný strach z telesného dotyku. Tridsaťštyriročná Sarah sa takisto zmenila, a to od doby, čo sa podnik, kde pracovala, v marci zavrel. Najprv všetko prehnane dezinfikovala. „Zmocňoval sa ma panický strach z nákazy, a ako som sa vrátila domov, už som nechcela vyjsť a nikoho vidieť,“ zveruje sa.
Hafefóbia je však pre niekoho aj užitočná. Napríklad Dharma je rada, že sa už nemusí s nikým bozkávať. „Dlho ma považovali za mimozemšťanku, pretože som tento rituál odmietala. Úprimne povedané, je nechutné objímať sa so starými pánmi, ktorých nepoznám,“ uvádza.
Ide o prirodzené pocity
Takéto správanie je podľa sociálneho psychológa Sylvaina Delouvéa legitímne. „Vláda zdôrazňovala skutočnosť, že nemáme žiadnu očkovaciu látku a že jediným spôsobom, ako zabrániť šíreniu nákazy, je dodržiavať bezpečnostné opatrenia. Tak sme si spojili dotyk s hrozbou,“ uvádza.
„Proti HIV sa chránime prezervatívom, proti tehotenstvo pilulkou, ale tieto znalosti tela sú tvárou v tvár COVIDU-19 nanič,“ dopĺňa filozof Bernard Andrieu.
„Niektorí ľudia sú citlivejší, pretože sa v minulosti stretli s nejakou chorobou alebo s úmrtím blízkej osoby. Súčasná situácia prehlbuje hypochondriu, nepríjemné myšlienky o nákaze či sociálne fóbiu,“ hovorí psychiater Antoine Pellissolo.
Koniec fyzického kontaktu?
„Hafefóbia možno znamená koniec fyzického kontaktu, nie však sociálne väzby. V čase karantény boli vzťahy udržiavané prostredníctvom internetu. Naša spoločnosť znovu zavádza tabu kontaktu, a aby sme nahradili tento fyzický nedostatok, rozvinuli sme virtuálne dotyk pomocou videokonferencií a práca z domu,“ hovorí Bernard Andrieu. Tí najvyľakanejší si udržia svoje návyky i po epidémii, ale vznikne aj opačný efekt: niektorí budú vyhľadávať riziko.
Chcete čítať viac takýchto článkov? Sledujte nás aj na Facebooku!
Zdieľať na